Keďže sa na nás šíria z mainstreamových médií rôzne informácie o bitcoine, tak je dobré pozrieť sa na niektoré z najväčších mýtov a mylných predstáv, ktoré ľudia zvyknú o bitcoine mať. Ak si napríklad myslíte, že hodnota bitcoinu je „založená na ničom“, alebo že je príliš nestály na to, aby sa dal použiť v reálnom svete, tak sa teda pokúsme oddeliť fakty od fikcie.
Mýtus č. 1: Bitcoin je bublina
Aj keď je pravdou, že niektorí ľudia kupujú bitcoiny, ako špekulatívnu investíciu s cieľom dosiahnuť vysoké výnosy, neznamená to, že samotný bitcoin je bublina. Bubliny sú ekonomické cykly charakterizované neudržateľným rastom trhovej hodnoty. Bubliny sa objavia vtedy, keď si investori uvedomia, že cena je oveľa vyššia, ako základná hodnota aktíva. Bitcoin sa občas prirovnáva k neslávne známym špekulatívnym bublinám, ako napríklad k holandskej „tulipánovej mánii“ zo 17. storočia, keď špekulanti spôsobili, že ceny niektorých odrôd tulipánov vzrástli 26-násobne. Bublina trvala šesť mesiacov, spadla a už sa nezotavila.
Realita u bitcoinu je odlišná. Bitcoin prešiel v priebehu 13 rokov viacerými cenovými cyklami a zakaždým sa zotavil, aby jeho cena dosiahla nové maximá. Pri každej novej technológii sa očakávajú ekonomické cykly rastu a poklesu. Napríklad na konci bubliny „dot.com“ koncom deväťdesiatych rokov sa akcie Amazonu prudko prepadli a klesli z približne 100 dolárov na iba 5 dolárov, aby sa Amazon stal v nasledujúcich desaťročiach jednou z najhodnotnejších spoločností na svete. Niektorí veľkí bitcoinoví investori sa domnievajú, že oscilácia ceny bitcoinu tvorí vzor, ktorý je typický pre mladé trhy. Teória hovorí, že cena bude s istý výkyvmi a poklesmi v dlhodobom horizonte stúpať, až kým sa v určitom bode v budúcnosti neustáli. Toto však vždy ukáže až čas.
Mýtus č. 2: Bitcoin nemá v reálnom svete žiadne využitie
Kritici radi tvrdia, že bitcoin nie je v skutočnom svete užitočný, alebo ak má využitie, tak len pre nezákonnú činnosť. Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé. Bitcoin má dlhú históriu, ako prostriedok na uskutočňovanie platieb komukoľvek a kdekoľvek na svete, a to všetko bez banky, alebo sprostredkovateľa platieb. Zároveň ho ako ochranu proti inflácii využívajú inštitucionálni investori. Realitou je, že bitcoin sa v posledných rokoch stal čoraz populárnejším, ako uchovávateľ hodnoty, ktorý je odolný voči inflácii, podobne ako zlato. Bitcoin získal prezývku „digitálne zlato“. Rastúci počet veľkých fondov a verejne obchodovaných spoločností (Tesla, Square, MicroStrategy) nakúpili bitcoiny v hodnote miliónov, alebo dokonca miliárd dolárov.
Podobne ako zlato, aj bitcoin je vzácny (nikdy nebude viac, ako 21 miliónov bitcoinov). Zlato je, samozrejme, ťažké, objemné a ťažko sa prepravuje a skladuje. Na druhej strane bitcoiny sa dajú posielať rovnako jednoducho, ako sa dá poslať e-mail.
Bitcoin získal negatívny status v prvých rokoch, keď sa ako platobný prostriedok používal na „dark webe“. Avšak aj po zlikvidovaní najväčších „dark webov“ bitcoin pokračoval vo svojom živote ďalej a jeho cena rástla. Ako každá forma peňazí, aj časť bitcoinov isto bola použitá na nelegálne praktiky. V porovnaní s americkými dolármi je však nezákonné používanie bitcoínov iba kvapkou. Keďže všetky bitcoinové transakcie prebiehajú na otvorenom blockchaine, pre orgány je často jednoduchšie sledovať nezákonnú činnosť v bitcoinovej sieti, ako je tomu v tradičnom svete fiat peňazí.
Mýtus č. 3: Bitcoin nemá skutočnú hodnotu
Bitcoin nemusí byť krytý fyzickým aktívom, ako je napríklad zlato. Rovnako tak nie je krytý zlatom ani americký dolár, či akákoľvek iná fiat mena. Bitcoin má vo svojom kóde pevne implementovanú vzácnosť, jeho množstvo je obmedzené, čo ho robí odolným voči inflácii. Inflácia u nekrytých fiat mien môže nastať pri vytváraní, tlačení veľkého množstva peňazí, čím sa riedi existujúca ponuka peňazí a tým strácajú na svojej hodnote v čase..
Bitcoinov bude vždy len 21 miliónov. Toto obmedzené množstvo je jednou z hnacích síl hodnoty bitcoinu. Množstvo nových bitcoinov, ktoré sa ťažia, časom tiež predvídateľným spôsobom klesá. Každé štyri roky sa v rámci udalosti nazývanej „halving“ znížia blokové odmeny vyplácané ťažiarom na polovicu. Uvedená skutočnosť pomáha zabezpečiť to, aby sa ponuka neustále zmenšovala, čo na základe základného ekonomického princípu „nedostatku“ funguje tak, aby cena bitcoinov v dlhodobom horizonte stúpala. Pozrite si priebeh rastu ceny bitcoinu z dlhodobého hľadiska od jeho vzniku. Ďalšou hodnotou je konsenzus zabezpečenia bitcoinovej siete, tzv. Proof-Of-Work, kde decentralizovane rozmiestnené počítače po celom svete dodávajú veľké množstvo výpočtového výkonu na overenie a zabezpečenie každej transakcie. Odmenou za poskytnutie tohto výkonu sú nové bitcoiny, ktoré za túto prácu získavajú ťažiari.
Mýtus č. 4: Bitcoin nahradí nejaký jeho konkurent
Bitcoiny sú prvé, skutočne úspešné digitálne peniaze. A hoci mnohé, nové kryptomeny dlho sľubujú, že predbehnú bitcoin prostredníctvom nových funkcionalít, alebo iných výhod, tak zatiaľ sa k bitcoinu žiadna nepriblížila.
Realitou v tomto ohľade je to, že za posledné desaťročie vzniklo tisíce konkurenčných kryptomien, avšak bitcoin vždy bol a stále zostáva najhodnotnejšou kryptomenou podľa trhovej kapitalizácie so značným rozpätím. Bitcoin je tiež najpopulárnejšou kryptomenou a tvorí približne 60 % krypto trhu.
Medzi jednoznačný dôvod uvedenej skutočnosti patrí to, že bitcoin bol prvý s jasnou a čistou myšlienkou jeho poslania, ako decentralizovanej a otvorenej meny. Bitcoin je decentralizovaný, čo znamená, že ho prevádzkuje globálna komunita ťažiarov a uzlov namiesto jednej centrálnej autority. Keďže softvér je open source, tak vývojári v rámci zmeny musia dosiahnuť konsenzus komunity. Aby bola aktualizácia prijatá, musí zmenu kódu podporiť aspoň 51% komunity. To umožňuje bitcoinu vyvýjať sa a prispôsobovať podľa potreby, ako to bolo vidieť napríklad pri inovácii s názvom „SegWit“ (Segregated Witness).
Vo krypto sfére sa samozrejme deje obrovské množstvo inovácií, takže je možné, že sa v budúcnosti objaví väčší rival. Ale vzhľadom na súčasný stav a okolnosti si väčšina odborníkov myslí, že výmena bitcoinu, ako kryptomeny číslo jeden je v dohľadnej dobe málo pravdepodobná. To nepopiera skutočnosť, že iné kryptomeny môžu priniesť iné, zaujímavé možnosti použitia.
Mýtus č. 5: Investovanie do bitcoinu je hazard
Aj keď je pravdou, že bitcoin zažil v poslednom desaťročí značnú cenovú volatilitu, tak od svojho vzniku získaval vždy dlhodobo na svojej hodnote. Stačí si pozrieť trhovú kapitalizáciu bitcoinu a jej rast od vzniku. Od mladého a rastúceho trhu sa to dá ale očakávať. Bitcoin pokračoval a pokračuje vo svojom vývoji a adopcii po celom svete, čo mu tiež pomohlo pritiahnuť aj vlnu inštitucionálnych investícií, hedžových fondov a podobne.
Pre investorov do bitcoinu existuje základný dôvod, ktorým je to, že hodnota držaných bitcoinov v dlhodobom horizonte porastie. Cena sa odvíja na základe štandardnej ponuky a dopytu. V kasíne sú šance na zisk nastavené vždy v prospech prevádzkovateľa, alebo majiteľa. Kasíno sa neriadi žiadnou ponukou a dopytom. Samozrejme, neexistuje žiadna záruka budúcej ceny bitcoinu, alebo pokračujúceho rastu, ale dlhodobý trend za posledných desať rokov je jednoznačne stúpajúci.
Populárnou investičnou stratégiou na zníženie vplyvu volatility je spriemerovanie vkladov tzv. DCA (Dollar Cost Average), kde investor investuje vždy pevnú sumu v presne stanovený deň, alebo týždeň, či mesiac, a to bez ohľadu na to, čo sa aktuálne deje na trhu s cenou. Táto stratégia zvyčajne vedie ku kladným výnosom bez ohľadu na volatilitu. S rastom ceny bitcoinu sa predpokladá, že volatilita sa bude postupne znižovať.
To, či má bitcoin, alebo akákoľvek iná kryptomena miesto vo vašom investičnom portfóliu, závisí od vašich osobných preferencií, pohľadov, od vašej tolerancie rizika a od investičného, časového horizontu. A aj keď mal bitcoin za posledné desaťročie neustále stúpajúci trend, tak zároveň mal aj výrazné cykly poklesu, a preto by investori mali byť opatrní a zvážiť veľkosť svojej investície, alebo zvážiť spoluprácu s finančným poradcom.
Mýtus č. 6: Bitcoin nie je bezpečný
Bitcoinová sieť nebola nikdy hacknutá. Hacky v ranných časoch bitcoinu nesúviseli s bitcoinovou sieťou, ale s chybnými bezpečnostnými postupmi spoločností, ako napríklad japonskou burzou Mt. Gox. Otvorený zdrojový kód bitcoinovej siete bol preskúmaný nespočetným množstvom bezpečnostných expertov, vedcami v oblasti počítačových technológií po celom svete. Bitcoin bol tiež prvou digitálnou menou, ktorá vyriešila problém dvojitej útraty (double spending), vďaka čomu sa transakcie peer-to-peer (bez overenia treťou stranou) stali realitou. Zároveň je potrebné povedať, že všetky bitcoinové transakcie sú nezvratné a nedajú sa sfalšovať. Základný bitcoinový protokol zároveň funguje bezpečne s 99,9% dostupnosťou od jeho vzniku v roku 2009.
Mýtus č. 7: Bitcoin je škodlivý pre životné prostredie
Ťažba bitcoinov je energeticky náročný proces. Určiť vplyv na životné prostredie je v mnohých ohľadoch ťažké. Je potrebné si uvedomiť, že všetky aspekty ekonomiky si vyžadujú spotrebu energie. Pre porovnanie je potrebné zvážiť spotrebu energie s podobným systémom, čiže napríklad s celým globálnym bankovým systémom, spotrebou energie, ktorá je potrebná na spracovanie bankových transakcií, na napájanie bánk, bankomatov, miestnych pobočiek a pod. Rovnako tak aj ťažba zlata je energeticky ďaleko viac náročnejšia a nehovoriac o negatívnom vplyve na životné prostredie, ktoré ťažba zlata spôsobuje.
Z pohľadu často kritizovanej ťažby bitcoinov je potrebné pochopiť, že značná časť energie je z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné, solárne, vodné elektrárne. Podľa Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index je viac než 70% energie bitcoinovej siete z obnoviteľných zdrojov a podľa ich výskumu ekonomické stimuly spojené s ťažbou bitcoinov pomáhajú poháňať inovácie v oblasti trvalo udržateľnej energie.