Investičná „bublina“ je jav, ktorý nie je podmienený reálnou hodnotou aktíva, ale len emóciami verejnosti, ktorá práve pod vplyvom emócií aktíva nakupuje. V takomto prípade častokrát racionálne správanie ide bokom a do popredia vstupujú emócie a prehnané očakávania z výnosov.

Investičné bubliny sú častokrát sprevádzané pozitívnymi správami, častokrát sa jedná o revolučné technológie a preto sa zdá, že ich cena musí zákonite rásť takmer do nekonečna. Nie je to však vždy tak a nemusí to byť vôbec opodstatnené. Ľudia konajú v taký čas svoje rozhodnutia bez akejkoľvek analýzy, či posúdenia. Aj keby sa jednalo o revolučnú technológiu, tak samotný vývoj potrebuje svoj čas a má nejakú zotrvačnosť a teda tento vývoj nie je možné rapídne urýchliť zvýšením investícií do danej technológie. Objem investícií nie je teda priamo úmerný vývoju technológie. S tým následne prichádza vytriezvenie, keďže očakávania nie sú v tak krátkej dobe naplnené a aktívum teda nemá reálne ešte hodnotu peňazí, ktoré boli do neho vložené. Následkom toho je, že táto bublina začne praskať a cena sa začne prepadávať a investori prichádzajú o svoje investície. Identifikovať však takúto finančnú bublinu nie je jednoduché. Záleží totiž na metódach ocenenia a analýzy, aby bolo možné identifikovať, či je aktívum nadhodnotené, alebo má reálny potenciál. Častokrát do toho vstupuje fakt, že veľké investičné spoločnosti mediálnou kampaňou skresľujú a falšujú reálne ekonomické údaje a retailoví investori na základe emócií nakupujú bezcenné aktíva. Najhoršou vecou v takom prípade však je, že len máloktorý retailový investor má sebareflexiu a dokáže sa nato pozrieť kriticky. Častokrát je v takom prípade stav sprevádzaný vierou, že zbohatnú a nepripustia si, že mohli spraviť chybu. Samozrejme, nie vždy a všetko skončí ako bublina v strate. Častokrát sa stane, že prvotná bublina spľaskne a až následne pokiaľ je aktívum zdravé, začne reálne dané aktívum naberať na sile a získavať reálnu hodnotu. História ukazuje v tomto mnoho príkladov.

Ako teda do toho vstupuje samotná psychológia a ako bublina prebieha?

Stealth phase.

Jedná sa o fázu, keď je aktívum úplne nové, alebo veľmi mladé. Častokrát sa jedná o prvopočiatky, keď o danom aktíve vie zvyčajne len úzka skupina ľudí. Častokrát sú to zakladatelia a sympatizanti, ktorí s daným aktívom alebo technológiou sympatizujú. Táto úzka skupina ľudí má v týchto počiatkoch, ako jediná reálny prehľad o potenciály daného aktíva. Preto sa táto skupina označuje aj ako „early adopters“. V tejto počiatočnej fáze sú v hre takzvané „smart money“. Títo ľudia zvyčajne idú do najväčšieho rizika, keď riskujú celú svoju investíciu, keďže vstupujú do rizikového, aj keď nádejného projektu, alebo firmy, pretože budúcnosť reálne nevie nikto predpovedať.

Awarenes phase.

V tejto fáze sa aktívum dostáva do povedomia skupín, ktoré majú veľa peňazí, a častokrát sa jedná o najrôznejšie typy fondov. V tejto fáze tiež dochádza k tzv. „first sell off“, čiže ide o prvotný väčší predaj aktíva, pretože prvá skupina, medzi ktorú patria rizikoví investori a „early adopters“, už majú zarobené a tak si vyberajú buď časť svojho zisku, alebo celý svoj zisk. Na konci tejto fázy, sa dané aktívum už dostáva do pozornosti médií.

Túto fázu je možné podrobnejšie rozčleniť nasledovne:

• Take off.

• First Sell Off

Jedná sa o udalosť, keď dochádza k prvému väčšiemu prepadu ceny. ide o prvotný väčší predaj aktíva, pretože prvá skupina, medzi ktorú patria rizikoví investori a „early adopters“,   už majú zarobené a tak si vyberajú buď časť svojho zisku, alebo celý svoj zisk.

• Bear trap.

Táto fáza úzko súvisí s fázou „First Sell Off“, keď dochádza k väčšiemu prepadu ceny, avšak tento prepad kurzu je len dočasný. Následne kurz začne opäť rýchlo stúpať. A medvedi, teda obchodníci, ktorý vsádzajú na pokles ceny, sa dostanú do pasce a prichádzajú o svoje ziskové obchodné pozície.

• Media attention.

Cenový kurz daného aktíva, začne prudko stúpať a dosahuje stále nové cenové rekordy. Tým     sa dané aktívum dostane do pozornosti médií. Je to známka toho, že bublina sa začína   poriadne nafukovať a v tomto období už nie je teda vhodné do trhu vstupovať. Opak je však   často pravdou a pod tlakom emócií a médií retailoví investori do trhu naskakujú, hoci je už neskoro. Inštitúcie v takomto období práve svoje zisky vyberajú. Médiá vtedy často dané aktívum prezentujú ako úžasnú príležitosť pre investície. Avšak bublina sa už poriadne nafukuje.

Mania phase.

V tejto fáze sa záujem médií rapídne zvyšuje. Vďaka tejto pozornosti sa začne o investovanie zaujímať čím ďalej tým viac ľudí, ktorí by za normálnych okolností na investíciu ani nepomysleli. Médiá zároveň začínajú špekulovať na možnou cenou v budúcnosti a až na aký vrchol cena môže vystúpať. Tieto odhady zväčša nemajú opodstatnený základ a hodnoty sú zvyčajne vysoko nadsadené. Cena na základe emócií rastie a pumpuje, akoby nemala nikdy koniec. Stáva sa často, že v tejto fáze aj najtrpezlivejší investori nedokážu vydržať a do aktíva investujú. Prichádza však silné vytriezvenie, keď ilúzia o nekonečnom raste spľaskne.

Túto fázu je možné podrobnejšie rozčleniť nasledovne:

• Enthusiasm.

Vo fáze „ethusiasm“ je cena už veľmi nafúknutá a nie je zvyčajne podložená žiadnym fundamentálnym základom, ale aj tak zo strany verejnosti a retailových investorov prichádza ďalší, veľký nákupný tlak. Predajný tlak je veľmi malý a cena stále rastie do nebies. Keďže cena stále rastie, tak retailoví investori (verejnosť) stále nakupujú.

• Greed.

Jedná sa o obdobie neskutočnej chamtivosti a rast cien je v tomto období enormný. Každý, kto má peniaze investuje a hneď aj zarába. Tento moment vytvára pocit, že to nie je predsa nič zložité a vzniká pocit, že to tak pôjde do nekonečna. Tento moment je tiež podložený veľkým nadšením a investuje takmer každý, ktorá má ruky a nohy. A každý sa stáva expertom na investovanie.

• Delusion.

V tejto fáze dochádza k tomu, keď už retailoví investori presvedčujú sami seba o tom, ako sú geniálni a ako perfektne investovali. Dochádza k nekonečnej ilúzii, že budú z nich veľkí boháči. Cena je z fudamentálneho hľadiska veľmi prehodnotená.

• New Paradigm.

Táto fáza znamená, že dochádza k niečomu revolučnému, čo môže svet navždy zmeniť.

Blowoff phase.

V tejto fáze sa nachádzame na samom vrchole bubliny, ktorá začne pomaly praskať. Dochádza k rýchlemu, avšak nie až tak silnému poklesu. Cena sa zvyčajne ešte raz vráti ku svojmu vrcholu. Stalo sa to aj u Bitcoinu v roku 2017, keď Bitcoin dosiahol svoj vrchol takmer 20.000 dolárov. Cena následne poklesla k hodnote 14.000 dolárov, aby sa následne vrátila na úroveň 18.000 dolárov. Tento stav možno nazvať aj pascou pre tzv. „býkov“, ktorí sú stále presvedčení o raste ceny aktíva. Následne však začína proces, ktorý postupne cenu normalizuje a dochádza k vytriezveniu. Strach retailových investorov sa neustále zväčšuje a retailoví investori v panike svoje aktíva predávajú, čo vedie k ďalšiemu výpredaju a poklesu ceny behom krátkeho obdobia.

Túto fázu je možné podrobnejšie rozčleniť nasledovne:

• Denial.

Táto fáza je okamihom, keď na trhu začne kupujúcim dochádzať sila. Cena aktíva teda začne rapídne klesať a zvyčajne sa jedná o veľmi rýchle cenové prepady. Retailoví investori, sú však naďalej poháňaní chamtivosťou a ignorujú stav, že bublina praská a „show“ sa končí. Nikto totiž nechce priznať, že sa v investícii pomýlil, a že napríklad do vlaku naskočil neskoro.

• Bull trap.

Táto fáza je opakom fázy „bear trap“. Po rýchlom a silnom prepade ceny, sa cena začne ešte vracať naspäť k pôvodnému vrcholu . Otvorí sa tým priestor pre retailových investorov, aby   sa do pasce chytili ešte viac. Tento jav je známy aj ako „buy the dip“ (nakúp pokles). Tento opätovný rast však už nemá dlhé trvanie a nie je ničím podložený. Je len čistou pascou.

• Return to normal.

Po krátkom raste ceny sa cenový kurz začne vracať do tzv. „normálnej hodnoty“. Skúsení investori vidia, že bublina definitívne praskla a nedá sa očakávať ďalší rast na pôvodné hodnoty.

• Fear.

 V tejto fáze dochádza už každému, že bublina praskla a cena letí prudko a veľmi rýchlo nadol a to aj pomerne veľmi dlhé obdobie, ktoré môže trvať aj pár rokov. Dochádza k veľkým výpredajom a väčšina retailových obchodníkov v panike svoje aktíva predáva, alebo minimálne nad tým uvažuje. V každom prípade však existuje veľká časť retailových obchodníkov, ktorí svoje aktíva držia a dúfajú v obrat.

• Capitulation.

 V tejto fáze už predáva takmer každý. Zväčša s veľkou stratou. Strach sa šíri každým smerom. Častokrát aj tí najodolnejší investori nevydržia a predávajú pod svojou nákupnou cenou. Sú k tomu v princípe donútení strachom, aby neprišli o všetko a zachránili aspoň časť svojich vkladov. Počas tejto fázy dochádza k prepadu o 60% až 90% od cenového vrcholu. Tento stav  je takmer likvidačný.

• Desapair.

Túto fázu je veľmi ťažké rozoznať, pretože je možné si ju zmýliť s fázou hlbokej kapitulácie. Vo fáze „desapair“ je sentiment veľmi „medvedí“ a každý očakáva ďalšie prepady a koniec. Tí, čo nepredali vôbec, častokrát ľutujú, že vôbec nepredali a sú v podstate držiteľmi veľmi lacného aktíva, pričom ostatní stále vo veľkom predávajú. Zásadný rozdiel oproti fáze „capitulation“, je ten, že cena je v takomto prípade už pod tzv. „normálnou hodnotou“. To znamená, že cena aktíva je z fundamentálneho hľadiska veľmi podhodnotená.

• Return to the mean.

Investičné bubliny na trh stále prichádzajú. Je preto byť dobre pripravení a aj v tejto oblasti sa vzdelávať. Iba tak je možné byť o krok vpredu pred ostatnými, a iba tak môže byť človek na investičné bubliny pripravený, aj keď presné vrcholy a prepady je takmer nemožné odhadnúť.