Čo je smart contract

Smart Contract (inteligentné zmluvy), sú zmluvy vyjadrené časťami počítačového kódu, ktoré sú určené na vykonávanie decentralizovaných aplikácií. Decentralizované aplikácie združujú inteligentné zmluvy do balíkov, s ktorými sa následne ľudia môžu interagovať. Pojem inteligentná zmluva vznikol v 90. rokoch 20.storočia v akademickej práci, ktorú vytvoril Nick Szabo. 

Aplikácie a obchody s aplikáciami poznáme všetci. Prehliadame ich, sťahujeme a následne ich používame.

Za rozhraniami UX a UI tieto aplikácie vykonávajú špecifickú sadu pokynov, ktoré stanovil ich tvorca. Môže to byť napríklad hra, kalendár, alebo spôsob nákupu tovaru, či služieb. Inteligentné zmluvy plnia veľmi podobnú funkciu. Jediný rozdiel je v tom, že v prípade inteligentných zmlúv neexistuje sprostredkovateľ. Naše informácie nie sú zadržiavané, alebo držané žiadnou treťou osobou alebo spoločnosťou. Blockchain to urobí za nás. Vitalik Buterin zakladateľ siete Ethereum a komunita Ethereum veria, že práve toto je budúcnosť blockchainu. Ak je bitcoin zlatom, tak inteligentné zmluvy sú olejom, v ktorom svet biznisu beží.

Ako inteligentná zmluva funguje? 

Takže si predstavme, že chceme kúpiť auto bez inteligentnej zmluvy. Potrebujete nato:

  • výpis, ktorý obsahuje všetky informácie o automobile
  • zmluvu a spôsob komunikácie s predajcom
  • platobný systém, ktorý nám umožní zaplatiť alebo posielať splátky, akonáhle je nám auto odovzdané
  • poistenie, prípadne záruka, ak by sa s autom niečo stalo
  • registračné formuláre pre registráciu vozidla, či prípadnú zmenu vlastníka

Každý z týchto bodov si vyžaduje, aby sme dôverovali webu, službe, či nejakej autorite a zároveň každú časť tohto procesu riadi väčšinou iná spoločnosť, či jednotlivec. Nestálo by to teda veľa námahy, alebo peňazí, aby osoba, alebo spoločnosť zmenili čokoľvek z vyššie uvedeného, čím by sa celý proces stal neplatným. Môžeme to kľudne nazvať korupciou....

Inteligentná zmluva, odstraňuje potrebu dôverovať toľkým ľuďom, či spoločnostiam v akomkoľvek procese nákupu.

Prečo tomu tak je?

Pretože inteligentné zmluvy: 

  • sú zabezpečené a používajú kryptografiu, aby zabránili komukoľvek meniť záznamy
  • sú transparentné a každý môže v blockchaine vidieť, čo inteligentná zmluva obsahuje a na čo sa používa
  • nepotrebujú overenie sprostredkovateľom (tretiu stranu) - blockchain to urobí za nás
  • pracujú automaticky a sú autonómne, takže nemusíme čakať, kým niekto niečo schváli alebo „stlačí overovacie tlačítko“
  • sú presné, pretože inteligentné zmluvy sú napísané v kóde a nespoliehajú sa na rôzne výklady použitého jazyka a slov, aby bolo jasné čo napríklad daný popis alebo význam znamená. To znamená, že nie je potrebný výklad slov a vyhneme sa právnickým kľučkám.

Podstatou inteligentnej zmluvy je mechanizmus, ktorý v počítačovom kóde hovorí: „ak sa stane toto, tak urob toto“. Inteligentné zmluvy už existujú a využívajú sa aj v súčasnosti.

Povedzme, že napríklad chceme niečo zaplatiť debetnou alebo kreditnou kartou. Softvér, ktorý už v súčasnosti používajú banky využívajú rovnaký princíp. Tak napríklad:

  • ak je suma na našom bankovom účte vyššia ako požadovaná suma, ktorú chceme odoslať, tak sa finančné prostriedky uvoľnia
  • ak je na našom bankovom účte suma nižšia ako požadovaná suma, ktorú chceme odoslať, tak sa finančné prostriedky neuvoľnia.

Rozdiel v prípade inteligentných zmlúv je v tom, že sú zapísané v blockchaine a nepotrebujú tretiu stranu - sprostredkovateľa.

Ak sa teda opäť pozrieme na vyššie uvedený príklad, tak uvidíme nasledovné:

  • ak je suma v digitálnej peňaženke väčšia a ešte nie sú vyčerpané prostriedky, tak sa prostriedky na prevod uvoľnia,
  • ak je suma v digitálnej peňaženke menšia, alebo bola už minutá, tak sa prostriedky na prevod neuvoľnia.

Najzaujímavejšie na inteligentných zmluvách je, že ktokoľvek môže uzavrieť dohodu s kýmkoľvek, pričom blockchain vedie záznamy o celej vykonanej veci, alebo transakcii.

Rovnako ako bežné zmluvy, tak aj inteligentné zmluvy sú určené na vynútenie dodržiavania podmienok dohody a práva, a to či už ide o výmenu kryptomien, tokenizované práva, doklad totožnosti, alebo prakticky čokoľvek iné.

Inteligentné zmluvy sa vykonajú automaticky, ak sú splnené vopred definované podmienky. 

Princíp inteligentnej zmluvy možno stručne popísať troma základnými pojmami.

  • Prepojiteľnosť. Každá inteligentná zmluva má zvyčajne obmedzený súbor funkcií. Je možné nastaviť vzájomné prepojenie niekoľkých inteligentných zmlúv, ktoré následne môžu tvoriť zložitejšie mechanizmy známe ako decentralizované aplikácie (DApps).
  • Objekty. Jedná sa o signatárov, ktorí interagujú s inteligentnou zmluvou a o subjekty, ktoré sú inteligentnou zmluvou modifikované na základe vopred určených alebo novo predložených podmienok.
  • Prostredie. Inteligentné zmluvy závisia od základného kryptografického prostredia. Toto prostredie zaisťuje, že môžu pracovať bezpečne a že údaje sú nemenné a všeobecne transparentné. Pre väčšinu blockchainov je počítačový kód nemenný, hoci niekoľko blockchainov podporuje aj aktualizované inteligentné kontrakty.

Kto vytvoril inteligentné zmluvy?

Rovnako ako technológia blockchain, tak aj inteligentné zmluvy boli odvodené od starších technológií, ktoré však v čase vzniku ešte neboli úplné. Inteligentné zmluvy sú odvodené od starších programov a počítačových kódov, ktoré boli určené na vykonávanie elektronických inštrukcií a používali prikazy „if / else“ a inú podmienkovú logiku na automatické vykonávanie programov a určovanie výsledkov. Samotný termín „smart contract“ bol prvý krát definovaný v 90-tych rokoch minulého storočia v akademickej práci, ktorú vytvoril Nick Szabo, významný počítačový vedec a kryptograf. Nick Szabo pôvodne opísal inteligentné zmluvy najmä na obmedzenie podvodov, vynútiteľnosť práva a zmluvné dojednania. Neskôr však v dokumente v r. 1996 rozpracoval potenciálne prípady použitia tejto technológie na digitálnu hotovosť, inteligentné vlastníctvo a mnohé ďalšie možnosti.