Yield Farming

Yield Farming – čiže farmárčenie alebo tiež výnosové hospodárenie. Decentralizované financovanie (DeFi) vytvorilo prostredie pre mnoho rôznych druhov inovatívnych finančných nástrojov a služieb, ktoré sa budujú na blockchaine. Medzi najznámejšie v DeFi sektore patria kryptomenové siete Aave, Compound, Curve, Uniswap a Yearn Finance. Tieto protokoly fungujú mimo pôvodného finančného systému a poskytujú množstvo decentralizovaných aplikácií (dApps), ktoré podporujú finančnú slobodu. Patria sem decentralizované burzy (DEX), pôžičkové protokoly, deriváty a agregácia výnosov. Momentálne jedným z najsilnejších trendov v kryptomenách je výnosové hospodárenie (Yield Farming). Výnosové hospodárenie je tiež známe ako zabezpečenie likvidity, ktoré je procesom  uvádzania kryptomien do činnosti, aby dosiahli výnos (zisk). Toto je jeden zo spôsobov, ako zarobiť pasívny príjem pomocou DeFi. Môže to byť zabezpečením likvidity a výnosov alebo maximalizáciou ziskov pomocou rôznych protokolov o výpožičkách. Platformy DeFi zvyčajne motivujú účasť odmenami. Napríklad farmár s výnosom (investor) môže uzamknúť svoje kryptomeny na platforme DeFi, ako je napríklad Compound (COMP) a vziať si zaistenú pôžičku. Potom by farmár s výnosom mohol poskytnúť likviditu decentralizovanej burze, napríklad Uniswap, alebo inému úverovému protokolu, ako je Aave. Týmto spôsobom mohol farmár s výnosom zarobiť tokeny COMP a zároveň získavať odmeny za zabezpečenie likvidity z prostriedkov získaných prostredníctvom zloženej pôžičky. Úrokové sadzby pre pôžičky a požičiavanie často kolíšu. Preto je možné tieto úrokové sadzby zúročiť prechodom medzi rôznymi platformami a pridelením zodpovedajúcich finančných prostriedkov.

Ako teda nato?

Decentralizované zmenárne (DEX) majú pre každý obchodovaný pár jeden pool. Vezmime si napríklad obchodný pár Ethereum (ETH) a DAI (stablecoin, ktorého hodnota je 1:1 k americkému doláru). Pomer kryptomien v tomto poole je 50% ETH a 50% DAI. Ak predpokladáme, že aktuálna hodnota 1ETH je 1000 DAI, tak pomer v poole bude napríklad 100 ETH/100 000 DAI. Takto sa zároveň určuje tržná cena na decentralizovanej zmenárne. Pokiaľ niekto nakúpi nejaké množstvo ETH za DAI, tak pomer v poole už nebude 1ETH/1000 DAI, ale napríklad 0,9 ETH/1100 DAI – to znamená, že 0,1ETH z poolu odišlo (niekto ho kúpil) a prišlo 100DAI (tj. zaplatená cena v DAI za 0,1ETH). Uvedená skutočnosť bude znamenať, že hodnota (cena) ETH bude vyššia a Ethereum bude teda drahšie.

Pred nákupom bol pomer 1ETH/1000 DAI, čo znamenalo, že cena 1ETH bola 1000DAI

Po nákupe je pomer 0,9 ETH/1100 DAI, čo znamená, že aktuálna cena 0,9ETH je 1100DAI, teda cena ETH sa zvýšila.

V liquidity pooloch ľudia poskytujú svoje kryptomeny (pre zabezpečenie likvidity) k voľnému obchodovaniu a za to dostávajú odmeny. Decentralizovaná zmenáreň si vezme časť z obchodovaných kryptomein vo forme poplatkov a tieto poplatky sú následne rozdelené medzi jednotlivých poskytovateľov likvidity alikvótne podľa ich vkladu na poskytnutie likvidity. Časť poplatku zostane samotnej decentralizovanej zmenárni, ktorá následne platí vývojárov za udržiavanie a zabezpečovanie obchodnej platformy. Likvidity pooly sú veľmi dobrá príležitosť, ako získať kryptomeny navyše – teda získať úrok. Ak sú kryptomeny držané len na krypto peňaženkách, tak zato žiadny úrok nikto nedostáva. Takýmto spôsobom je možné získať pasívny príjem, za poskytovanie likvidity. Samozrejme s každým investičným krokom sú spojené aj riziká, ktoré je potrebné zvážiť.

Prvým rizikovým faktorom je samotný projekt, ktorého liquiditu zabezpečujete. Ak je tento projekt rizikový, nesprávne naprogramovaný, nezabezpečený, tak hrozí riziko, že vám niekto vaše kryptomeny ukradne. Za bezpečné a overené decentralizované zmenárne sú považované napríklad Uniswap, SushiSwap, Kava, Balancer, Osmosis a pod.

Druhým rizikom je takzvaná nestála strata (angl. Impermanent Loss), ktorá môže vzniknúť pokiaľ sa cena jedného z aktív (v našom prípade Ethereum) hýbe rýchlejšie ako cena druhého aktíva.

 

Dôležitý výpočtový vzťah, ktorý zobrazuje vzťah jednotlivých aktív v liquidity poole je:

x*y=k

„x“ v tomto prípade predstavuje počet jedného aktíva (tokenu) – v našom prípade napríklad ETH a „y“ predstavuje počet druhého aktíva (tokenu), v našom prípade DAI. Výsledok ich súčinu „k“ je vždy rovnaký bez ohľadu na zmenu ceny (množstva). Pre zachovanie konštantnej hodnoty „k“ je dôležité, aby sa teda okrem množstva zmenila aj cena.

 

Príklad „Impermanent Loss“

Jožo vloží do vybraného liquidity poolu 1ETH a 1000DAI. Znova predpokladáme, že cena 1ETH = 1000USD a rovnako tak 1000DAI = 1000USD, tak potom celkový Jožov súčet vkladu do poolu sa rovná 2000 dolárov, čiže je zachovaný pomer 50% / 50%.

1 ETH (1000USD) + 1000DAI (1000USD) = 2000USD

Povedzme, že pomer v Jožom vybranom liquidity poole bude napríklad 100 ETH/100 000 DAI

Jožov podiel tokenov ETH v poole je teda 1%, čiže:

(1ETH (Jožov vklad) / 100ETH (celkové množstvo ETH v poole))* 100 = 1%

 

Hodnota celkovej liquidity v poole bude teda podľa vzorca x*y=k nasledovná:

počet ETH v liquitdity poole = 100ETH

počet DAI v liquitdity poole = 100 000DAI

Celková likvidita poolu = 100ETH * 100 000DAI = 10 000 000

 

Keďže traderi neustále v pooloch s kryptomenami obchodujú, tak sa cena kryptomien neustále mení. Predpokladajme teda, že počas takého obchodného týždňa je veľký záujem o ETH a traderi ho kupujú. Cena ETH teda rýchlo vzrastie napríklad na hodnotu 4000 dolárov.

To znamená, že cena sa v liquidity poole, do ktorého Jožo dal vklad sa zvýši nasledovne:

Cena ETH pri vklade do liquidity poolu: 1ETH*1000USD=1000USD

Cena ETH po obchodnom týždni: 1ETH*4000USD=4000USD

 

Tento liquidity pool, do ktorého Jožo vložil svoj vklad sa takomto prípade stáva veľmi dobrou príležitosťou pre traderov, ktorí napríklad vyhľadávajú takzvané „arbitráže“. Arbitráž v tomto prípade znamená to, že trader nájde dva rôzne priestory (burzy, liquidity pooly a pod.), kde sa rovnaké aktívum predáva za odlišné ceny. Na jednom mieste ich nakúpi lacnejšie a na druhom ich drahšie predá. Čím väčší rozdiel daného aktíva nájde, tým viac na takomto obchode môže získať.

V našom prípade povedzme, že traderi využijú Jožov liquidity pool k arbitráži a napríklad cena ETH je nižšia, ako na inej burze, čo znamená, že nákup ETH v Jožovom liquidity poole je výhodnejší, ako na inej burze. To znamená, že počas obchodov počet ETH tokenov z Jožovho liquidity poolu ubúda a pribúda počet tokenov DAI. Deje sa to až do momentu, keď je cena ETH postupne všade zrovnaná a v prepočte stojí 4000USD.

Tento stav sa deje až do momentu, keď sa ceny na všetkých burzách zrovnajú a všade bude cena 1ETH=4000USD. Zmizne tak medzi burzami možnosť arbitráže a traderi v Jožovom liquidity poole prestanú ETH nakupovať.

 

V Jožovom liquidity poole sa teda zmenil pomer tokenov ETH a DAI.

Pomer v liquidity poole pred arbitrážou bol nasledovný:

počet ETH v liquitdity poole = 100ETH

počet DAI v liquitdity poole = 100 000DAI

celková likvidita poolu = 100ETH * 100 000DAI = 10 000 000

 

Vieme, že pomer v liquidity poole je definovaný, ako pomer ceny ETH voči cene DAI. DAI je stablecoin, ktorého hodnota je 1:1 k americkému doláru. Vieme teda, že pomer je 1000 (tj. za 1ETH nakúpime 1000DAI). Tento pomer sa označuje ako „r1“ (teda r1 = 1000). Kombináciou pomeru a rovnice vzťahu jednotlivých aktív v liquidity poole x*y=k dostaneme vzorec pre výpočet počtu tokenov každej mince v liquidity poole.

 

To znamaná, že pred arbitrážou bol v liquidity poole nasledovný počet (pomer tokenov):

x(ETH) = √(k/r1) ....... tj. √(10 000 000 / 1000)=100ETH

y(DAI) = √(k*r1) ....... tj. √(10 000 000 * 1000)=100 000DAI

 

Keďže po arbitráži sa 1ETH = 4000USD, tak nový pomer označíme ako „r2“. Nový pomer v liquidity poole po arbitráži bude teda nasledovný:

 

x(ETH) = √(k/r2) ....... tj. √(10 000 000 / 4000)=50ETH

y(DAI) = √(k*r2) ....... tj. √(10 000 000 * 4000)=200 000DAI

 

Keďže cena ETH vzrástla, tak sa celkový pomer v Jožovom liquidity poole zmenil na 50ETH / 200 000DAI, pričom ale konštanta k (celková likvidita poolu) zostala nezmenená.

 

Keďže Jožo videl, že cena ETH vzrástla, tak sa rozhodol, ETH vybrať a predať. A práve tu môže dochádza k  „Impermanent Loss“.

Vieme, že Jožov podiel v liquidity poole pri vklade bol 1% a celkový podiel ETH v liquidity poole bol 100ETH. Jeho podiel v poole sa nezmenil (stále zostal 1%) konštanta „k“ (celková likvidita poolu) zostala rovnako nezmenená (tj. je rovná 10 000 000). Čo sa však zmenilo je cena tokenu ETH a množstvo (počet) tokenov ETH a DAI v Jožovom poole. Keďže sa po arbitráži sa v liquidity poole nachádza 50ETH, tak Jožov podiel 1% z tohto množstva je nasledovný:

1% z 50ETH = 0,5ETH

1% z 200 000DAI = 2000DAI

Jožova celková bilancia po výbere likvidity z liquidity poolu je nasledovná

0,5ETH*4000USD + 2000DAI = 2000 + 2000 = 4000USD

To znamená, že Jožo zarobil 2000USD.

 

Ale čo ak by Jožo svoj pôvodný vklad 1ETH a 1000DAI nedal do liquidity poolu, ale držal by ich len na krypto peňaženke? No keďže cena 1ETH by sa rovnala 4000 dolárov a 1000DAI by sa rovnalo 1000USD, tak vo výsledku by mal Jožo na účte 5000 dolárov.

To znamená, že vo výsledku by Jožo vkladom do liquidity poolu v porovnaní s obyčajným držaním kryptomien na peňaženke stratil 1000 dolárov. Tomuto sa hovorí Impermanent Loss.

 

Je potrebné však povedať, že poskytovatelia likvidity sú motivovaní odmenami vo forme prerozdelených poplatkov, ktoré sú častokrát veľmi zaujímavé.

Decentralizované burzy majú rôzne stanovenú výšku poplatkov, ktoré sú distribuované medzi poskytovateľov likvidity a to alikvótne k pomeru veľkosti jeho vkladu. Ak napríklad Peter vykoná transakciu v hodnote 1000USD na niektorej Ethereum zmenárni, ako napríklad UniSwap a UniSwap strhne Petrovi poplatok vo výške 0,2% z 1000USD, tak zaplatený poplatok bol vo výške 20USD. Burza UniSwap tento poplatok automaticky prerozdelí do celkovej likvidity. Ak by sme teda zobrali do úvahy Jožov liquidity pool, kde je pomer ETH / DAI = 50% / 50%, tak 20USD by sme prerozdelili rovnakým spôsobom a o 10USD by sa navýšila hodnota likvidity na strane ETH a o 10USD na strane DAI. Po každej transakcii sa tak hodnota v liquidity poole navyšuje a pre poskytovateľov likvidity to prináša navýšenie potenciálneho zisku. V konečnom dôsledku tak Jožo aj napriek „Impermanent Loss“ môže byť v zisku. Zmyslom poskytovania likvidity musí vyť väčší vybraný zisk na poplatkoch, ako strata „Impermanent Loss“.

 

Svoje „Impermanent Loss“ môžete spočítať prostredníctvom rôznych kalkulačiek. Kalkulačky nájdete napríklad na:

https://decentyields.com/impermanent-loss-calculator

https://www.coingecko.com/sk/impermanent-loss-calculator

 

Z uvedeného dôvodu vždy vkladajte aktíva do poolu v rovnakej cenovej hodnote, tak aby boli v pomere 50:50. V každom prípade je veľmi dôležité si tento spôsob na každej platforme poriadne naštudovať vrátane spôsobu vkladov, zabezpečenia a výberov, aby nedošlo k stratám. Vzdelávanie je základom všetkého.

 

Ako teda nato?

Kým neexistoval Yield farming, tak ideálnym spôsobom bolo neposkytovať likviditu v páre s aktívami, ktorých cena nekoreluje – to znamená, že sa nesprávajú rovnako voči sebe. Ak by teda ETH rástlo a DAI udržiavalo cenu jedného dolára, tak spolu tieto aktíva nekorelujú. Najlepšie je teda vybrať páry aktív, ktoré spolu korelujú. Napríklad bitcoin (BTC) a ethereum (ETH). Ak rastie BTC, tak rastie aj ETH. Aj v tomto prípade však môže dôjsť u jedného aktíva k rýchlejšej zmene ceny. Z tohto dôvodu vznikol Yield farming, ktorý kompenzuje straty vzniknuté Impermanent Loss. Yield farming však slúži aj k tomu, aby tokeny zvyčajne nových projektov sa dostali do povedomia a do obehu a aby sa s nimi obchodovalo. Ako to teda funguje? Ak poskytovateľ likvidity uzamkne svoje kryptomeny do liquidity poolu, tak napríklad na zmenárni Uniswap za uzamknuté kryptomeny dostane UNI-V2 token, ktorý reprezentuje decentralizovanú zmenáreň Uniswap. Poskytovateľ likvidity následne môže vziať tento token a nájsť si projekt, ktorý ho bude odmeňovať práve za poskytovanie likvidity. U tohto projektu vloží svoj token UNI-V2 a od tohto projektu následne bude dostávať odmeny vo forme tokenu daného projektu. Projekt týmto spôsobom rozšíri svoje vlastné tokeny do obehu. Je to teda výhodné pre obe strany. Projekty ponúkajú rôzny percentuálny výnos. Vo väčšine prípadov, ak ste medzi prvými, ktorí do projektu a daného poolu vložili svoju likviditu, tak si častokrát odnesiete odmenu vo výške sto až tisíc percent APY (Ročný výnos v percentách – angl. Annual Percentage Yield). Čím viac poskytovateľov likvidity do poolu vstupuje, tým sa percentuálny výnos znižuje. Dôležité však je, nehľadať projekty len na základe percentuálneho výnosu, ale na základe komplexnej analýzy. Yield farming môže byť veľmi zaujímavým spôsobom, ako si vytvoriť pasívny príjem, ale projekty je potrebné vyberať zodpovedne. Bez dôkladnej analýzy projektu sa môže ľahko stať, že o svoje investície prídete. (Ako spraviť vlastnú analýzu kryptomien, nájdete v časti "Návody").