Nie je dôvod dôverovať bankám a vďaka Bitcoinu ani nemusíme.

Julian Liniger, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Relai - švajčiarskej investičnej spoločnosti založenej výlučne na bitcoinoch sa pre https://bitcoinmagazine.com/ vyjadril, že dôvera v centrálne a komerčné banky rýchlo klesá a internet a sociálne médiá prilievajú olej do ohňa. Popri tom sa podľa jeho vyjadrenia Bitcoin javí ako hasiaci prístroj.

Ako danú problematiku Julian Liniger v súčasnosti vníma?

Bankovníctvo funguje len vtedy, keď existuje dôvera. V zásade je bankovníctvo založené na presvedčení, že bankový systém je dostatočne silný a odolný na to, aby ochránil naše peniaze. Tento systém založený na dôvere však ukázal, že z tejto ochrany profitujú najmä bohatí a mocní, podobne ako sme to videli v roku 2008, pričom „celkový účet zato zaplatili  bežní daňoví poplatníci“.

Je iróniou, že Credit Suisse, ktorá bola jedným z víťazov finančnej krízy v roku 2008, patrí v súčasnosti medzi prvé banky, ktoré počas súčasnej krízy padli na kolená do prachu. Od roku 2008 do roku 2023 sme boli svedkami mnohých škandálov, neustálych súdnych sporov, otrasného riadenia rizík a nikdy nekončiacej drámy, ktorá pomaly narúšala dôveru kedysi prestížnej inštitúcie.

Kto za to teda musí zaplatiť? Hádate správne. Každý vo Švajčiarsku! Odhaduje sa, že záchrana banky Credit Suisse (hoci to nikto oficiálne nenazýva "záchranou") bude švajčiarskych daňových poplatníkov stáť neuveriteľných 109 miliárd švajčiarskych frankov (13.500 dolárov pre každého muža, ženu a dieťa v krajine).

Podobne ako rozhodnutia a kroky komerčných bánk, aj rozhodnutia a kroky centrálnych bánk sú účinné len vtedy, keď im ľudia dôverujú. Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka (ECB) (okrem mnohých iných centrálnych bánk po celom svete) vyslovili odvážne tvrdenia, ktoré sa však ukázali ako mylné. Úradníci ako Janet Yellenová, Jerome Powell a Christine Lagardeová neustále podceňovali infláciu. Počas COVID-19 sa dokonca vysmievali každému, kto varoval pred dôsledkami roky trvajúcich ultranízkych úrokových sadzieb a bezbrehého „nafukovania“ účtovných súvah.

Teraz sa im tvrdenia, ktoré nás mali upokojiť, vrátili, aby prenasledovali každého jedného z nás. Yellenová v roku 2017 slávne vyhlásila, že „už nikdy neuvidíme finančnú krízu". Lagardeová sa zdráhala v diskusnej relácii vysvetliť, ako plánuje riešiť infláciu, a povedala len, že inflácia sa „v pravý čas" zníži. Je čoraz zjavnejšie, že hoci politici a predstavitelia centrálnych bánk radi hovoria masám, že majú k dispozícii mnoho nástrojov, tak ich jediným reálnym prostriedkom zostáva slovné spojenie „verte nám ....".

Keďže dôvera v bankový systém a možno aj vo finančný systém ako celok klesá a odvážne slová uistenia sa ukazujú byť len prázdnymi frázami, nie je prekvapením, že krehkosť tohoto všetkého sa len zvyšuje. Vzhľadom na túto skutočnosť by preto nemalo byť prekvapujúce ani to, že neustále zhoršovaná reputácia spustila „run na banku Credit Suisse“ cez sociálne médiá Twitter a WhatsApp. Podobne spustili „run na banku v Silicon Valley (SVB)“ verejné varovania vplyvných ľudí z prostredia startupov, napríklad Petra Thiela,.

To, čo môže znieť ako nešťastná náhoda, je príznakom širšej krízy dôvery. Vytvoriť spoločný príbeh, spoločné presvedčenie a smerovanie je v roku 2023 oveľa ťažšie ako napríklad v 70. rokoch minulého storočia. Namiesto novín a týždenníkov sa dnes správy šíria v priebehu niekoľkých sekúnd. A odborné názory a opačné stanoviská sa v priebehu niekoľkých minút šíria virálne na Twitteri, Reddite a v podstate naprieč všetkými sociálnymi médiami.

Momentálne sme svedkami, že v digitálnej ére sú runy na banky iné. Vystrašení ľudia nemusia chodiť do pobočky a pýtať si svoje peniaze. Môžu to urobiť zo svojich domovov. Pre banky v ére frakčných rezerv je horšie to, že to môžu urobiť desaťtisíce ľudí súčasne.

Preto by sme si mali položiť otázku, či táto skutočnosť povedie k dominovému efektu centralizácie bánk, pretože dôvera najmä v menšie banky, rýchlo klesá. Odkaz, ktorý Yellenová vyslala po krachu SVB, bol jasný a zreteľný: „Rozhodneme prípad od prípadu, či sa oplatí zachraňovať menšie banky. Pre istotu choďte do veľkých bánk, ako je JPMorgan Chase, pretože tieto banky nenecháme zomrieť.“ Trend pohlcovania menších bánk veľkými rybami sa zrýchľuje ako nikdy predtým, čo svedčí nielen o tom, že súčasné peniaze „nie sú vhodné pre internetový vek“, ale aj o tom, že inštitúcie a úradníci ako Janet Yellenová, Jerome Powell a Christine Lagardeová nie sú schopní držať krok s tempom a zložitosťou svojho okolia. Centrálne plánovanie a neustále zásahy do trhov nemôžu byť riešením. Predpokladať, že ľudia, ktorí nás na túto cestu priviedli, nám ukážu cestu von, je naivné. Politici a centrálni bankári na celom svete tak napriek „vládnym záchranám“ uviazli medzi mlynskými kameňmi. Čelia zložitému balansovaniu medzi zvyšovaním úrokových sadzieb s cieľom skrotiť infláciu a udržaním likvidity v bankovom systéme.

Na jednej strane musia zvýšiť úrokové sadzby, musia nejako skrotiť infláciu a nechať tak prasknúť "bublinu všetkého", ktorá v posledných rokoch vyhnala nahor ceny takmer všetkého, počnúc akciami, nehnuteľnosťami, luxusnými hodinkami, NFT, či tisíckami "krypto" projektov, za ktorými nič nie je.

Na druhej strane potrebujú zabezpečiť dostatok likvidity v bankovom systéme, aby sa koleso mohlo znova rozbehnúť. Od roku 2008 už žiadny oficiálny predstaviteľ nechce používať termín "záchrana". Avšak pre to, čo sa deje v USA v prípade SVB a vo Švajčiarsku v prípade Credit Suisse, je správne slovo „záchrana“. Všetko sa odvíja od toho istého, čo v podstate ľudí rozzúrilo počas krízy v roku 2008. Banky vedia, že nemôžu riskovať s peniazmi občanov, ale napriek tomu to robia. A keď sa všetko „poserie“, tak ich zachránia znova peniaze daňových poplatníkov.

Tlačiareň peňazí centrálnych bánk sa opäť roztočí, čo ešte viac spochybní sľuby čelných predstaviteľov a politikov. Dôvod je jednoduchý. V ére neobmedzených fiat peňazí, ktoré sú podložené len sľubmi a veľkolepými rečami, centrálni bankári nemajú iné riešenie. Otázkou teda nie je, či naše peniaze budú znehodnotené, ale otázkou je len to, že ako rýchlo. V každom prípade je súčasná rýchlosť neuveriteľná aj v najbohatších krajinách sveta, ako je napríklad Nemecko. Pri súčasnej inflácii cien na úrovni 8,7 % bude trvať osem rokov (!), kým sa hodnota peňazí v Spolkovej republike Nemecko zníži na polovicu. V Spojenom kráľovstve a Rakúsku v súčasnosti zaznamenávame mieru inflácie nad 10 %, nehovoriac o krajinách ako Argentína alebo Turecko, kde je hyperinflácia (inflácia cien nad 50 %) na dennom poriadku.

Tidjane Thiam, ktorý sa v roku 2015 stal výkonným riaditeľom Credit Suisse a túto pozíciu zastával do roku 2020, v novembri 2017 „slávne označil bitcoin za bublinu“. Doslova povedal: „Z toho, čo vieme identifikovať, je jediným dôvodom na nákup alebo predaj bitcoinu snaha zarobiť peniaze, čo je samotná definícia špekulácie a samotná definícia bubliny." Vtedy sa cena bitcoinu pohybovala okolo 7.000 USD. Zvyšok už poznáme a je to už história a irónia osudu.

Zdá sa, že Thiam nechápal alebo nechcel pochopiť, prečo ľudia kupujú aktívum ako bitcoin. Nechápal, že sa chcú odhlásiť z vyššie opísanej schémy dôvery, a že hľadajú spôsoby, ako vsadiť na protichodný finančný systém a ten súčasný úplne opustiť. Je ironické a smutné, že potrebujeme udalosti, ako je pád dnes už bývalých prestížnych inštitúcií, ako je Credit Suisse, aby sme objasnili podstatu vzniku bitcoinu pre skeptikov ako Thiam. Momentálne sa čoraz viac ľudí prebúdza a pýta sa, že prečo bitcoin vznikol, prečo existuje, čo pre ľudí prináša a ako im môže pomôcť udržať ich bohatstvo, ktoré nikto nemôže znehodnotiť (žiadna vláda, žiadny generálny riaditeľ). Zisťujú, že majetok vložený do bitcoinu im nikto nemôže cenzurovať, že je ťažké im ho skonfiškovať a nemôže len tak zmiznúť v chaose bankovej krízy.

Politické hnutia ako Occupy Wall Street sa dostali počas finančnej krízy v roku 2008 na titulky médií. O pätnásť rokov neskôr vieme, že to nikam neviedlo. Na druhej strane je bitcoin od roku 2009 zdravší ako kedykoľvek predtým a technologicky silnejší. Bitcoin nie je len teória v hlavách akademikov a aktivistov. Môže ho používať ktokoľvek 24 hodín denne, 7 dní v týždni po celom svete, bez ohľadu na to, či má prístup k bankovému účtu, či žije v autoritárskej krajine zažívajúcej hyperinfláciu alebo si len chce dlhodobo uchovávať bohatstvo.

Zatiaľ čo kolísanie cien v eurách alebo amerických dolároch upútava titulky, skutočná hodnota bitcoinu spočíva v jeho schopnosti obchodovať a uchovávať hodnotu mimo finančného systému.

Keďže dôvera v centrálne a komerčné banky stále klesá, tak bitcoin sa javí ako životaschopná alternatíva pre tých, ktorí hľadajú finančnú suverenitu. Výzvy, ktoré predstavuje internet, potenciálne geopolitické seizmické posuny a vek sociálnych médií si vyžadujú riešenie, ktoré dokáže odolať týmto tlakom. Súčasťou tohto riešenia by mohol byť aj bitcoin a princípy zdravých peňazí, ktoré predstavuje.

 

Zdroj: Bitcoinmagazine