Investor alebo špekulant?
Je krach vhodným časom na to, aby ste sa rozhodli či investovať, alebo uvažujete, že prečo ste investovali? Skončilo krypto ako také? Je to koniec sveta?
Keďže bitcoin naposledy zaznamenal pokles okolo 53% zo svojej najvyššej hodnoty, tak zo všetkých strán prichádzajú práve tieto otázky a zvyčajne ich kladú ľudia, ktorí to zažili prvý krát, alebo naskočili už do horúceho, rozbehnutého vlaku.
Počas minulého roka začala prichádzať nová vlna investorov do kryptomien a tento rok to pokračuje. Veľká časť z týchto nových účastníkov trhu kryptomien prišla pravdepodobne z dôvodu vidiny rýchleho zbohatnutia, alebo z nudy. Ak by sme chceli vybrať nejakú metriku z klobúka, tak stačí jedna. Stačí sa pozrieť na aktívne adresy bitcoinových peňaženiek, ktorých počet vzrástol od začiatku pandémie, od marca minulého roka, zhruba o 35%. Je preto logické, že mnohí z týchto nových účastníkov majú nedostatočné znalosti ohľadom technológií, ktoré stoja za týmito kryptomenami a mnohí si práve tým, že naskočili do rastúceho, špekulatívneho trhu myslia, že sa zo dňa na deň stali tradermi. Nie je na tom nič zlé, nie je to nič prekvapujúce, alebo dokonca divné. Či už hovoríme o kryptomenách alebo akciách, tak väčšina ľudí chce „byť veľmi rýchlo za vodou“, ísť len tak na pláž, dať si zmrzlinu, občas pozrieť grafy a občas využiť príťažlivé FOMO správy, ako príležitosť, o ktorej sa dozvedeli na internete. Ani na tom nie je nič zlé. Samozrejme je to však vynikajúci spôsob, ako prísť o svoje peniaze, či zostať chudobným. Noví účastníci trhu s kryptom však často prídu s tým, že netušia, ako fungujú trhy a už vôbec nie trhy s kryptomenami. Jednoducho chýba skúsenosť a skúsenosť zo strát. Častokrát totiž nakúpia na vyššej cene a predajú na nižšej a potom, aby nebola nuda, tak to zopakujú. Takýmto spôsobom prichádzajú o svoje peniaze aj počas býčieho trhu. Príkladov je mnoho. Napríklad nákup bitcoinu v lete minulého roku za 15.000 dolárov a predaj o dva týždne za 11.500 dolárov a následný opätovný nákup napríklad pri cene 50.000 dolárov a súčasný predaj na sume 30.500 dolárov. Na jednej strane sa tomu vraví nedisciplinovanosť, na druhej neznalosť. Každý to môže nazvať po svojom. Často potom počuť z úst týchto „investorov“ informácie, že ide napríklad o Ponziho schému, že kryptomeny končia, že sú zlé. Je tomu naozaj tak? Nie je to napríklad tým, že za ziskom je potrebné najprv hľadať vzdelávanie, tvrdú prácu, skúsenosti a držanie vlastných emócií pod kontrolou? Každý investor na začiatku stojí na tej istej štartovacej čiare, bez ohľadu na vzdelanie, či výšku investície.
Aktuálny tohto týždňový cenový prepad u kryptomien je toho živým príkladom. Včera všetky médiá informovali o tom, ako sa bitcoin prepadol o takmer 13.000 dolárov za jeden deň. Dnes sa bitcoin obchoduje takmer na tých istých cenových úrovniach, z ktorých včera spadol.
Avšak mnohí investori, najmä tí noví a aj tí najdisciplinovanejší denný obchodníci obchodujú na základe sentimentu na trhu a paniky.
Preto v panike, počas prepadu bitcoinu, svoje kryptomenové aktíva odpredali. Je to jednoducho tým, že ich vlastná „príručka, ktorú majú v hlave“ im v takom okamihu kričala „predaj“. Nebolo by to zároveň vôbec prekvapujúce, ak by do bitcoinového vlaku naskočili opäť niekde na cene 50.000 dolárov.
Dlhodobejší investori využívajú poklesy cien na zvýšenie množstva svojich držaných aktív v dlhodobom horizonte. To je základ. Jedna z najslávnejších investičných rád Warrena Buffetta znie: „Majte strach, keď ostatní sú chamtiví a buďte chamtiví, keď ostatní majú strach“.
Trh s kryptomenami je často založený na fundamentálnych správach a novinkách, čo spôsobuje veľa volatility. Rovnako tak veľkú volatilitu spôsobuje aj veľké množstvo nových investorov. Táto skutočnosť na druhej strane vytvára veľmi zaujímavý priestor pre kvalifikovaných obchodníkov, ktorí z tejto volatility dokážu profitovať. Samozrejme dokážu z toho profitovať aj retailoví obchodníci, ktorí majú šťastie, alebo dokážu udržať svoje emócie pod kontrolou, alebo sa vzdelávajú.
Špekulatívne trhy s kryptomenami častokrát tiež poháňa technologický výskum, kontrola a zisťovanie cien u rôznych projektov. Nie je to však nič jednoduché. Poriadna analýza zaberie veľa času, študovania a porovnávania. Nie každý sa do toho chce pustiť a radšej dá na „internetové rady“. Častokrát to potom dopadne presne opačne, ako pôvodne človek chcel a plánoval.
Obchodníkom, ktorí obchodujú na dennej báze a vsádzajú na krátkodobé zmeny cien aktív je častokrát úplne jedno, čo ktorá správa skutočne znamená, alebo dokonca, či je vôbec pravdivá. Záleží im len na tom, aby „uhádli“ reakciu ďalších desaťtisíc obchodníkov na to, aby umiestnili svoju obchodnú pozíciu smerom k zisku. Takáto hybnosť krátkodobého obchodovania je v dnešnej dobe zvyčajne viac motivovaná zmenami sentimentu, ako skutočnými zmenami trhových podmienok.
Uvedená skutočnosť je však v kontraste s vlastnou investíciou. Namiesto sústredenia sa na sentiment, by mal investor skôr investovať do toho, ako sa napríklad dané aktívum bude správať v reálnej ekonomike. Vo všeobecnosti to znamená ignorovanie krátkodobých výkyvov a emocionálne potlačenie sentimentálnych správ z trhu.
Investor si urobí svoj vlastný, podrobný a komplexný obraz toho, ako by mohla vyzerala budúcnosť daného projektu alebo spoločnosti.
Teraz, keď sa po aktuálnom cenovom prepade celková trhová kapitalizácia znížila, aj keď sa ceny postupne vracajú naspäť, je vhodný čas na to, aby si každý sám zvážil, či sa oplatí vzdelávať, či sa chce stať investorom, alebo či chce zostať špekulatívnym obchodníkom.