Fakty o ťažbe bitcoinov a vplyvu na životné prostredie
Pretože sa bitcoin stáva čoraz viac mainstreamovým, tak sa medzi investormi a aj širokou verejnosťou prirodzene objavili otázky, ako vlastne ťažba bitcoinu funguje. Jedna z otázok sa týka potenciálneho vplyvu ťažby bitcoinov na životné prostredie, čo je proces, ktorý blockchain používa na generovanie nových bitcoinov a overovanie transakcií.
Základným faktom je, že ťažba bitcoinov je energeticky náročný proces. O tom niet čo diskutovať. S rastom cien sú noví ťažiari motivovaní k účasti na ťažbe, čo zvyšuje spotrebu energie, a to minimálne do ďalšieho halvingu, kedy sa množstvo novo vyťažených bitcoinov zníži o polovicu.
Zverejnenie skutočných dopadov tejto spotreby energie na životné prostredie je rovnako tak, ako mnoho iných vecí komplikované. Skúsme sa teda pozrieť na niektoré z hlavných obáv, ktoré sú aktuálne často prezentované, aby sme zistili, čo všetko je pravdou.
Mýtus č.1: Bitcoin významne prispieva ku klimatizačným zmenám podnebia
Podľa najnovších výskumov to jednoducho nie je pravda. Aj keď je bitcoinová spotreba energie značná, tak tento fakt nemožno automaticky priradiť k tomu, že by bola motorom klimatických zmien podnebia. Aby sme pochopili, že prečo je to tak, tak je dôležité niečo vedieť o tom, ako funguje ťažba bitcoinov. Ťažba je proces, ktorý bitcoin a niektoré ďalšie kryptomeny používajú na generovanie nových coinov a overovanie nových transakcií. Rozsiahle decentralizované siete počítačov po celom svete zabezpečujú blockchainy (virtuálne účtovné knihy, ktoré dokumentujú transakcie s kryptomenami). Za túto činnosť, na základe svojej spracovateľskej sily, sú ťažiari odmeňovaní novými mincami (v bitcoinovej blockchainovej sieti sú odmeňovaný bitcoinami). Je to kruh, v ktorom ťažiari udržiavajú a zabezpečujú blockchain, blockchain generuje mince a tieto mince sú stimulom pre ťažiarov na udržiavanie blockchainu.
V apríli sa objavil príval titulkov v médiách, ktoré varovali, že emisie z ťažby bitcoinov v Číne môžu výrazne zmeniť globálne otepľovanie a vytlačiť ho tým spod kontroly.
Informácie, na základe ktorých boli tieto články založené, však boli veľmi mylné a chybné. Čísla boli odvodené od „zmesi rôznych vstupov pre výrobu elektrickej energie ako celku“, ktoré sa používajú bežne v Číne a nie na základe skutočných energetických vstupov, ktoré sú používané ťažiarmi. Keďže veľká časť výroby čínskej elektrickej energie je vytváraná tepelnými, uholnými elektrárňami, tak analytici predpokladali, že bitcoin musí byť rovnako závislý od uhlia. Tu je dôvod, prečo je to nepresné.
Ťažiari bitcoinu sú motivovaní hľadať najlacnejšie dostupné zdroje energie. To však vo všeobecnosti znamená hľadať nadmerne vyprodukovanú energiu (elektrinu), ktorá by sa inak minula, alebo udržateľnú energiu, ktorej cena klesá.
Polovica globálnej ťažby bitcoinu je vykonávaná v čínskom Sichuan, kde prebytočná elektrická energia z vodných elektrární umožňuje, aby bola ťažba bitcoinov na 95% zabezpečovaná z obnoviteľnej energie. 75% ťažiarov už využíva obnoviteľnú energiu, ako súčasť svojho energetického mixu.
Zaujímavým faktom je aj názor vedcov, ktorí stoja za Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index, a tí dospeli k záveru, že „environmentálna stopa bitcoinu“ v súčasnosti zostáva v najlepšom prípade len okrajovou záležitosťou.
Mýtus č.2: Bitcoin nie je kompatibilný so zdravým životným prostredím
S vývojom kryptosféry a zelenej energie sa zdá byť pravdepodobnejší opačný scenár. Bitcoinoví ťažiari sú totiž motivovaní ísť tam, kde je energia najlacnejšia. Aj keď to môže znamenať určité využitie fosílnych palív, tak najlepším spôsobom, ako môžu ťažiari maximalizovať svoje zisky, je nájsť miesta s nadmernou produkciou nevyužitej energie, ktorá je veľmi lacná. Bitcoin má teda v skutočnosti pozíciu, ktorá v princípe pomáha zlacňovať a sprístupňovať obnoviteľnú energiu všetkým.
Obnoviteľné zdroje energie majú zvyčajne nadmernú ponuku. Ak sieť nedokáže túto ponuku energie využiť, tak sa s touto energiou zvyčajne veľmi plytvá.
Výrobcovia zemného plynu používajú proces nazývaný „spaľovanie“, aby jednoducho spálili prebytočnú produkciu, čím poškodzujú životné prostredie a táto spálená energia by neprospela nikomu. Bitcoin dokáže túto prebytočnú energiu premeniť na hodnotu bez akéhokoľvek zvýšenia emisií.
Ťažiari bitcoinu umiestnením svojich ťažobných zariadení na zdroje „zelenej energie“ pomáhajú verejným spoločnostiam speňažiť nadmernú ponuku elektrickej energie. Realita je taká, že mnohé verejne obchodované energetické spoločnosti preskúmavali svoje možnosti účasti priamo v ťažbe bitcoinov, aby využili nadmernú ponuku energií, a tým by budovali pozíciu udržateľných energetických zdrojov a operácií.
Bitcoin svojim spôsobom stimuluje obchodné spoločnosti a trhy s obnoviteľnou energiou k budovaniu ekologickejšej infraštruktúry, ktorá tak naďalej znižuje cenu čistej energie. Tento spôsob môže finálne v skutočnosti prispieť k boju proti klimatickým zmenám podnebia.
Mýtus č.3: Bitcoin je vo svojej podstate menej efektívny ako tradičné finančné systémy
Mnohé z alarmujúcich nadpisov v médiách pochádzajú zo základného nepochopenia fungovania bitcoinu. Častokrát počuť zarážajúce tvrdenia, ako napríklad, že bitcoin bude požadovať 14-násobok celkovej svetovej elektrickej energie nato, aby sa mohla spracovať 1 miliarda transakcií, ktoré sú v súčasnosti denne vykonávané kreditnými kartami. Tieto čísla majú tendenciu pochádzať zo spojenia energetických nákladov spojených s ťažbou bitcoinu a s nákladmi na transakcie.
Faktom však je, spotreba energie bitcoinu pochádza primárne z ťaženia blokov na blockchaine a nie z transakcií. Proces „ťažby“, ako je spomenuté vyššie, má niekoľko hlavných cieľov. Je to generovanie nových bitcoinov a overovanie nových transakcií. Primárnou funkciou ťažby bitcoinov, ako to naznačuje aj názov, je generovanie nových bitcoinov. Vynaložená energia je potrebná na blok a nie na transakciu. Nástroje ako napríklad Segwit, či Lightning Network umožňujú stranám agregovať viac transakcií na blok, náklady na energiu na transakciu sa tak znížia.
Mýtus č.4: Bitcoin využíva „príliš veľa“ energie
Pretože bitcoin je relatívne nový, môže sa zdať šokujúce, že spotrebúva toľko energie, ako napríklad Nórsko. Je však potrebné zvážiť nasledovné. HDP Nórska sa pohybuje okolo 400 miliárd dolárov. Celková ekonomická hodnota, ktorú bitcoin zabezpečuje (tj. jeho trhová kapitalizácia), bola až 1 bilión dolárov. Nie je ľahké urobiť priame porovnanie, ale je potrebné si uvedomiť, že všetko využíva energiu. To, či sa toto použitie energie považuje za oprávnené alebo nie, závisí vo veľkej miere od hodnoty, ktorá sa odvodzuje od použitia zdrojov. A týmto opatrením je bitcoin podstatne efektívnejším používateľom zdrojov, ako mnoho priemyselných odvetví. Tu je niekoľko pohľadov.
Energia, ktorú premrhajú neaktívne a neefektívne zariadenia a domácnosti len v USA každý rok, by mohla zabezpečiť elektrickú energiu pre ťažbu bitcoinov po dobu 1,5 roka.
Zistilo sa, že bitcoin spotrebováva oveľa menej energie, ako iné finančné systémy. Je to polovica v porovnaní s odvetvím spojeným s ťažbou zlata a menej ako pätina, ktorú spotrebovávajú tradičné bankové systémy (bankové pobočky, bankomaty, dátové centrá a pod.).
Mýtus č.5: Kryptomeny neriešia dopady na životné prostredie
Bitcoin, ako najväčšia kryptomena, sa často považuje za merítko pre celý krypto priestor. Tento fakt však ignoruje aktualizácie, ktorými v súčasnosti prebieha napríklad druhá najväčšia kryptomena, Ethereum. Inovácia ETH2 je navrhnutá tak, aby ponúkala a vykonávala širokú škálu ekonomických aktivít (od pôžičiek, sporenia, až po razenie NFT), ekologickejšie, lacnejšie a rýchlejšie.
Podobne aj ďalšie kryptomeny, ako napríklad Cardano, Polkadot, Elrond, Solana, Algorand, či ďalšie, sú navrhnuté od hora až dole s ohľadom na udržateľnosť a sú zväčša postavené na konsenze Proof of Stake, kde je spotreba energie nižšia až o 90% voči bitcoinu, avšak je potrebné podotknúť, že sa jedná o iný spôsob zabezpečenia daných blockchainových sietí.
Pokiaľ ide o ťažbu bitcoinu a zabezpečenie siete, tak hlavné zainteresované strany v priestore kryptomien aktívne stimulujú získavanie energií z udržateľných zdrojov rôznymi spôsobmi, a to vrátane uzavretia dohody zo začiatku tohto roka, ktorej cieľom je dosiahnuť stopercentné pokrytie ťažby z udržateľných zdrojov energie do roku 2025.
Ďalšou správou z tejto oblasti je, že napríklad Elon Musk, ktorý nedávno tweetoval, že Tesla prestala prijímať bitcoiny, ako platobnú možnosť, z obáv týkajúcich znečistenia životného prostredia, sa 23. mája stretol s najväčšími severoamerickými ťažobnými spoločnosťami, ako sú Argo Blockchain, Hive Blockchain a Riot Blockchain. Spoločnosti oznámili založenie rady (konzorcia) pre ťažbu bitcoinov, ktorej cieľom je urýchliť prijatie rozhodnutia ťažby bitcoinov po celom svete len z udržateľnej energie.
Spoločnosť Square zároveň nedávno oznámila investičnú iniciatívu Bitcoin Clean Energy Investment vo výške 10 miliónov dolárov na podporu využívania čistej energie pri ťažbe bitcoinov.
Len za posledný týždeň ohlásilo niekoľko veľkých ťažobných spoločností ekologické iniciatívy. Greenidge Generation Holdings uviedla, že jej ťažba bitcoinov v New Yorku sa od 1. júna stane uhlíkovo neutrálnou. Argo Blockchain ohlásil nové prevádzky v Kanade využívajúce prevažne vodnú energiu.
Argo sa tiež nedávno spojilo s DMG Blockchain v Crypto Climate Accord (CCA), čo je iniciatíva spustená súkromným sektorom. CCA sa zaväzuje pomôcť ťažobnému priemyslu pri prechode na stopercentnú výrobu z udržateľnej energie do roku 2025 a nulové čisté emisie uhlíka do roku 2040.
Spoločnosť Coinbase Ventures nedávno investovala do spoločnosti Crusoe Energy, čo je spoločnosť, ktorá využíva prebytočnú „erupčnú“ energiu výrobcov zemného plynu na ťažbu kryptomien pre ďalšie produktívne využitie.
Je preto veľmi dôležité správy selektovať a pozerať sa na veci reálnymi očami.