Dlh USA dosahuje 30 biliónov dolárov !!!

Podľa údajov ministerstva financií, ktoré boli zverejnené v utorok, štátny dlh USA prvýkrát prekročil hodnotu 30 biliónov dolárov. Štátny dlh USA, je podľa údajov  poháňaný v najväčšej miere pandémiou koronavírusu. Dlh rástol v posledných rokoch rýchlejšie, než sa predpokladalo. K pondelku dosiahol celkový nesplatený verejný dlh USA hodnotu 30 012 386 059 238,29 USD, čo predstavuje nárast o takmer 7 biliónov USD od januára 2020. Táto suma zodpovedá 13,3 % celkového globálneho dlhu. Od januára 2020 vytlačili USA 80 % všetkých existujúcich amerických dolárov. Podiel dlhu na hospodárstve krajiny, tak dosiahol v roku 2020 úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od druhej svetovej vojny.

Prekonanie míľnika 30 biliónov dolárov nie je pre mnohých odborníkov prekvapením. Niektorí pozorovatelia rozpočtu varovali, že fiškálna cesta krajiny bola neudržateľná ešte predtým, než vláda minula približne 5 biliónov dolárov na podporu ekonomiky a boj proti novému koronavírusu. Nedávne výdavky sú tiež výsledkom dlhodobých federálnych záväzkov pre rôzne programy vrátane Medicare a sociálneho zabezpečenia. Rastúci dlh môže ovplyvniť zdravie a ekonomickú bezpečnosť Američanov mnohými spôsobmi – napríklad cez vyššie úrokové sadzby, alebo odčerpávanie vládnych financií potrebných na iné programy.

Predseda Federálneho rezervného systému, Jerome Powell, Kongresu USA povedal: „Dlh rastie rýchlejšie ako ekonomika a sme na neudržateľnej ceste. Budeme to musieť riešiť postupom času a najlepším spôsobom je s tým začať už čoskoro“.

Harvardský ekonóm Kenneth Rogoff pre Times povedal, že iné ekonomické problémy sú oveľa naliehavejšie ako dlh. Rogoff povedal: „Samozrejme, radšej by ste nemali žiadne dlhy, ale v porovnaní s inými problémami v súčasnosti to nie je hlavný problém."

Zvýšené úrokové sadzby môžu paradoxne situáciu zhoršiť. S cieľom obmedziť rekordne vysokú infláciu, aká nebola v USA zaznamenaná od roku 1982, Federálny rezervný systém signalizoval, že začne zvyšovať úrokové sadzby, pričom prvý krát k tomuto kroku by mal pristúpiť v marci, keď Fed ukončí znižovanie svojich trhových stimulov na nulu. S infláciou výrazne nad 2 % a silným trhom práce Fed očakáva, že čoskoro bude vhodné zvýšiť cieľové rozpätie pre sadzbu federálnych fondov.

Rozpočtový úrad Kongresu USA varoval, že vyššie sadzby však zvýšia vládne náklady na pôžičky, čím sa predraží bezprecedentná dlhová záťaž a väčší objem dlhu robí fiškálnu pozíciu Spojených štátov zraniteľnejšou voči zvýšeniu úrokových sadzieb.

Podľa Nadácie Petra G. Petersona, nestrannej organizácie zameranej na riešenie fiškálnych problémov krajiny, je nemorálne, aby USA pokračovali na tejto ceste s takou ľahostajnosťou k budúcnosti svojich detí. Rastúce úrokové náklady sa stávajú najrýchlejšie rastúcou časťou federálneho rozpočtu, čo znamená, že viac daní vybratých z výplat Američanov pôjde na riešenie minulosti a nie rozvoj budúcnosti.