Blockchain je revolúciou, akou bol vynález elektriny

Profesor ekonómie Jason Potts je profesorom riadiaceho centra Blockchain Innovation Hub na univerzite RMIT (Royal Melbourne Institute of Technology). Je tiež redaktorom časopisu Journal of Institutional Economics a je autorom mnohých kníh o blockchaine a podieľa sa na podcaste „Mint and Burn“. Technológiu blockchain vníma, ako zásadnú inštitucionálnu technologickú revolúciu, ktorá je porovnateľná so vznikom spoločností a internetu a možno dokonca, ako so svet meniacou inováciou, ktorá je podobná vynálezu elektriny. Cointelegraph priniesol rozhovor s profesorom Jasonom Pottsom.

Aká bola podľa vás posledná veľká technologická zmena, ktorá mala rovnaký dopad ako blockchain a čo si myslíte, aký bude mať blockchain dopad na spoločnosť?

Myslím si, že poslednou najväčšou technologickou zmenou bol príchod internetu, ktorý bol doslova revolúciou. V súčasnosti spája digitálne komunikačné siete a počítače. Znížili sa tým náklady na komunikáciu a koordináciu činností takmer na nulu. V zásade to však nezmenilo žiadnu z ekonomických spoločenských infraštruktúr. Ešte stále musíme používať reálne peniaze v reálnom svete, stále musíme využívať spoločnosti v reálnom svete za účelom sprostredkovania a stále musíme používať zmluvy, ktoré ešte nie sú všetky v digitálnej forme. Ak sa toto zmení, tak sa tým dokončí revolúcia, ktorá sa začala príchodom internetu. Finálne to bude znamenať to, že celý zvyšok hospodárstva sa prirodzene, digitálne pripojí k internetu. Pred príchodom internetu to bol proces elektrifikácie, ktorý trval asi 50 rokov. Najväčší rozvoj zaznamenala elektrifikácia v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Najväčší vplyv elektrifikácie však vidíme až teraz, napríklad s príchodom elektro mobilov, či ostatnej infraštruktúry, ktorá sa skrýva pod povrchom ekonomiky. Osobne si myslím, že blockchain je podobný druh technologickej zmeny.

Prečo je blockchain zásadnou zmenou infraštruktúry a nie iba ďalšou technológiou?

Väčšina technológií, ktoré v súčasnosti máme sú priemyselné technológie na výrobu vecí, ako sú autá, oceľ, alebo čokoľvek iné. Blockchain je inštitucionálna technológia. Namiesto organizácie hmoty, energie a vecí je to technológia najmä na koordináciu ľudí a spoločnosti ako takej.

Napríklad, „akciová spoločnosť“ vznikla v neskorom stredoveku a bola v podstate technológiou na organizovanie ľudí. Keď už spoločnosť túto zmenu prijala, tak svet sa nikdy neobzrel späť dozadu, pretože táto zmena zásadne zmenila históriu a dala priestor pre vznik moderného kapitalizmu.

Ako prvé vznikli takéto „spoločnosti“ už v 16. storočí, keď sa španielski a holandskí králi chceli vydať na cesty po celom svete, zakladať kolónie a podobne. Pôvodným zámerom bolo využitie týchto spoločností pre budovanie impéria. A potom si postupne uvedomili, že tento typ spoločností, je možné použiť na organizáciu všetkých ostatných častí života. Môžeme ich použiť na stavbu železníc, oceliarskych závodov, priemyslu a pod. Teraz tento typ spoločností používame takmer na všetko.

Akciová spoločnosť je teda inštitucionálnou technológiou. Ďalším príkladom sú hodiny a synchronizovaný čas, ktorý nám dáva možnosť mať cestovné poriadky. A ak máme cestovné poriadky, môžeme začať s plánovaním, čo nám umožňuje mať systémy verejnej dopravy, ktoré nám umožnia mať pracovné dni a dni voľna. Tieto nové inštitucionálne technológie sú pomerne zriedkavé, ale keď k nim dôjde, tak umožnia miliónom a miliónom ľudí začať koordinovať svoje činnosti a hospodárstvo spoločnosti.

Blockchain je presne to isté. Umožňuje nám koordinovať zdieľané, pravdivé a nemenné informácie. My všetci môžeme pomocou tejto technológie zistiť, komu vec patrí, aká je základná pravda o vlastníctve, o identite, ktorá je dôležitá pre stanovenie dobrej alebo zlej povesti jednotlivcov, alebo spoločnosti a rovnako tak napríklad aj práva, kde potrebujeme spoločenskú dohodu o konkrétnych informáciách a veciach. Táto základná inštitucionálna technológia nám umožňuje dôverovať informáciám a navyše nám umožňuje vybudovať globálne digitálne hospodárstvo.

Toto je kľúčové pre pochopenie. Technológia blockchain nie je len ďalšou generáciou internetu. Je to zásadný spôsob, ako vytvoriť spoločenskú dohodu o rôznych druhoch skutočností, ktoré sú základom modernej ekonomiky a umožňujú ich reprezentovať čisto digitálnou formou.

To sme ako spoločnosť už samozrejme mohli urobiť dávno. Rozdiel je však v tom, že v prípade blockchainu nemáte centralizovaný orgán, ktorý vám tieto veci diktuje.

Doposiaľ sme to ako spoločnosť samozrejme mohli urobiť, ale vždy to bolo možné len pomocou akéhosi centralizovaného vládneho registra, ktorý je dostatočne veľký. Nikdy sa to však nevzťahovalo na úroveň celého sveta. Akékoľvek centralizované riešenie problémov má len určitý lokálny aspekt, pričom ho ovláda ten, kto ovláda príslušný register.  

Technológia blockchain prináša prelom. Poskytuje distribuovaný, decentralizovaný spôsob dôveryhodnosti informácií, potenciálne otvorený pre kohokoľvek, pričom je možné tieto informácie úplne distribuovať.

Aké možnosti otvára táto infraštruktúra?

Za posledných 200 rokov sme ako spoločnosť mali obrovské príležitosti na automatizáciu, výskum, vývoj a inovácie vo všetkých oblastiach priemyselného hospodárstva. Za ten čas však prišlo len k veľmi malým zmenám v inštitucionálnej sfére.

Obrovská príležitosť, ktorú tu teraz máme je založená na aktuálne veľkých nákladoch spojených s administratívnou infraštruktúrou a činnosťou. Táto administratíva je tu nato, aby ľudia mohli kontrolovať prácu ostatných ľudí, overiť, či má niekto právo predať vec, alebo nie, alebo overiť si identitu, že niekto o kom hovoríme, je ten správny.

Celý tento druh informácií je v modernej ekonomike zaťažený značnými finančnými nákladmi. Aktuálne je tu príležitosť pre komplexnú, decentralizovanú automatizáciu týchto informácií a ja to považujem za obrovskú príležitosť a vidím to, ako inštitucionálnu technológiu alebo revolúciu infraštruktúry. V súčasnosti sa odhaduje, že inštitucionálna ekonomika má hodnotu asi 29 biliónov dolárov, a to kvôli tomu, aby sme mohli dôverovať, že sa niektoré veci stali, alebo že informácie sú presné a pravdivé.

V Blockchain Innovation Hub sme sa pokúsili odhadnúť náklady „na dôveru“ v modernej ekonomike. Otázka znela: „Ak by boli všetci úplne dôveryhodní, všetky vyhlásenia by boli pravdivé a všetky zmluvy by sa vymáhali bez úsilia a námahy, čo a akú prácu by sme nemuseli vykonávať?

Vo výskume sme klasifikovali každé jedno povolanie v USA podľa času, percentuálneho podielu každého zamestnania a toho, kto sa podieľa na vytváraní dôvery. Účtovník napríklad v zásade existuje iba preto, že jedna strana (napríklad daňový úrad) neverí číslam. Množstvo manažérskej práce jednoducho spočíva v monitorovaní a overovaní, či niekto urobil to, čo sľúbil a to čo mal. Číslo, ku ktorému sme prišli, bolo asi 35%, čo bolo neskutočne vysoké. Asi tretina ekonomiky sa jednoducho venuje kontrole vzájomnej práce.

V súčasnosti je teda 1/3 celej globálnej ekonomiky vynaložená na niečo, čo možno už nebudeme musieť robiť. Na nulu to samozrejme nepôjde. Je to veľmi podobné s priemyselnými technológiami, ktoré prišli vývojom. Stroje nahradili mnohé poľnohospodárske práce, ktoré predtým vykonávali zvieratá a ľudia. Kedysi 90% ekonomiky pracovalo v poľnohospodárstve a teraz sú to len 3%.

Ľudia sa presťahovali z fariem do miest a uvoľnili sa tým všetky tieto zdroje na iné veci. To bola industrializácia práce. Rovnakú príležitosť máme teraz aj s industrializáciou dôvery.

Čo si myslíte, ako dlho tento vývoj potrvá? Bude transformácia trvať 50 rokov podobne ako u elektriny?

Vypadá to tak, že vývoj sa zrýchľuje. Všetky predchádzajúce veľké technologické zmeny, ako napríklad elektrifikácia, komunikačné siete a podobne, boli zmeny, ktoré trvali v podstate niekoľko generácií.

Je úžasné vidieť, ako rýchlo v súčasnosti transformácia prebieha. Dôvodov je niekoľko, ale hlavným dôvodom je internet, ktorý sa už rozšíril do väčšiny hospodárstva. Veľké množstvo hospodárstva je už digitalizované. Blockchain môže ísť iba tam, kde už digitalizácia prešla. Myslím si teda, že tieto podmienky sú veľmi dobré a je predpoklad, že transformácia na blockchainovú technológiu bude rýchla. Myslím si, že to bude 20-ročný proces.

Dôsledkom tejto revolúcie, ktorý predpovedáte je to, že vďaka vzniku blockchainu uvidíme v budúcnosti menej veľkých spoločností. Môžete nám vysvetliť tento váš názor?

Firma ako taká, je vo veľkej väčšine rozsiahla hierarchická štruktúra. Má relatívne vysoké režijné náklady na administratívu a chod organizácie. V princípe môže ktokoľvek vo firme dôverovať komukoľvek inému. Vo vnútri firiem môžeme uzatvárať ekonomicky veľmi „lacné dohody“. Ale keď robíte veľké projekty, firmy musia byť veľmi, veľmi veľké.

To, čo sme za posledných niekoľko 100 rokov videli, je postupné zväčšovanie veľkosti firiem s cieľom vykonávať konkrétne veci, či už ide o bankové systémy, banský priemysel alebo čokoľvek iné.

Svet stále rastúcich firiem má pre spoločnosť najrôznejšie dopady a dôsledky. Musíme sa vyrovnať so skutočnosťou, že budú akumulovať nielen obrovskú moc, ale rovnako tak aj obrovské bohatstvo. Ako spoločnosť teda musíme mať veľmi silné ekonomické, sociálne a politické sily, ktoré nám umožnia spraviť rovnováhu a žiť vo svete s globálnymi a veľmi veľkými organizáciami.

Blockchain narúša tieto obrovské spoločnosti a organizácie. Umožňuje ľuďom napríklad uzatvárať obchody a zmluvy priamo medzi sebou, vytvárať dohody o spolupráci, a to pomocou technológií blockchainu a distribuovaných peer-to-peer komunikácií.

Blockchainové technológie prinášajú nový spôsob spolupráce veľkého počtu ľudí, či už je to za účelom kompenzácie rizika, vzájomného poskytovania poistenia, rôzneho druhu sporenia, investícií, pôžičiek a podobne. To znamená, že nepotrebujeme, aby boli firmy také veľké. A ak firmy nemusia byť také veľké, potom môžeme tráviť oveľa menej času starosťami o spoločenskú kontrolu týchto firiem a z toho vyplývajúcich všetkých druhov politických krokov a následkov.

Pamätám si prvé dni internetu, keď si všetci mysleli, že internet je len magická utópia šťastia a zázrakov. Spočiatku však priniesol chaos.  Mohol by také počiatočné negatíva priniesť aj blockchain a kryptomeny?

Myslím si, že tentoraz bude hlavným problémom súkromie a otázka, či sa dokážeme úspešne dostať k pseudo-anonymite. Existujú však aj ďalšie problémy, ako napríklad odpor voči cenzúre, schopnosť súčasných veľkých finančných hráčov na trhu, veľkosti platforiem, ako napríklad Facebook, schopnosť veľkých spoločností alebo vlád cenzurovať a kontrolovať jednotlivcov v tomto priestore.

Aktuálne to vyzerá napríklad tak, že čínska vláda miluje blockchain, ale nepáčia sa jej veci, ktoré nemôže ovládať. Je to ilustratívny príklad, no myslím si, že smerujeme k tomu, že globálna ekonomika blockchainu sa rozdelí na dve časti. Jedna bude pre štáty, ako je Čína a druhá verzia pre všetkých ostatných.  Rovnakým spôsobom, akým to už napríklad urobila Čína s internetom.

Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáči je, žeby sa mal blockchain rozšíriť iba na digitálnu ekonomiku. To nie je prísľub slobodnej otvorenej globálnej ekonomiky a spoločnosti postavenej na platformách open-source (otvorených zdrojových kódov). To nie je prísľub, ktorý malo pred dvoma desaťročiami na mysli mnoho priekopníkov v oblasti krypto sféry, blockchainu a cyberpunku. Bojím sa, že takto môžeme skončiť v bipolárnom alebo multipolárnom svete.

Povedzte nám na záver niečo o RMIT Blockchain Hub v Melbourne.

V roku 2017, keď sme na univerzite začínali, tak sme boli prvým svetovým výskumným centrom sociálnych vied na blockchaine. Existuje mnoho ďalších počítačových vied a spoločností, ale boli sme v tejto oblasti prví.  Zišli sme sa ako skupina ekonómov, právnikov a účastníkov z rôznych druhov obchodných akadémií, aby sme sa pozreli na otázku, že čo reálne ovplyvňuje blockchain, ako infraštruktúrnu technológiu a či má nejaký vplyv na obchodné modely. Ďalšími otázkami boli to, že ako by to narušilo rôzne súčasné sektory života a ako to ovplyvní pracovné miesta, podniky, firmy a podobne.

Blockchain je mimoriadne dôležitá technológia a pre mnohé spoločnosti a inštitúcie až „rušivá“ technológia a preto sa ju pokúšame pochopiť, ako z pohľadu obchodu, tak aj z pohľadu zmien, ktoré prináša pre spoločnosť.