Analýza ECB ukázala, že 10 % domácností v eurozóne vlastní kryptomeny

Výskumná analýza v šiestich najväčších krajinách eurozóny, ktorá bola zverejnená 24. mája Európskou centrálnou bankou (ECB) ukázala, že jedna z desiatich domácností v eurozóne si už kúpila a vlastní nejaké kryptoaktíva, ako je napríklad Bitcoin, či Ethereum. Prieskum odhalil, že 37% vlastníkov kryptoaktív investovalo do kryptomien približne 1.000 EUR, 29% vlastníkov investovalo do 5.000 EUR, 13% vlastníkov do 10.000 EUR a približne 6 % vlastníkov kryptoaktív potvrdilo, že majú v kryptomenách zainvestované viac ako 30.000 EUR. 

Ďalšie údaje analýzy uvádzajú, že čím je vyšší príjem domácnosti, tým je pravdepodobnejšie, že domácnosť drží nejaké kryptoaktíva, pričom domácnosti s nižšími príjmami držia menej kryptoaktív. V priemere mladí dospelí muži a vysoko vzdelaní respondenti v skúmaných krajinách častejšie investovali do kryptoaktív, ako ostatná časť populácie. Zverejnené údaje tiež ukázali, že nedávna volatilita kryptotrhu sa nepreukázala, ako nákazlivá a drobní (retailoví) investori skutočne predstavujú veľkú časť investorskej základne do kryptoaktív. Podľa správy boli investori schopní zvládnuť pokles trhovej kapitalizácie nekrytých kryptoaktív o 1,3 trilióna EUR od novembra 2021 bez toho, aby došlo k akémukoľvek riziku finančnej stability. 

ECB vo svojej analýze zároveň uviedla, že väčšie zapojenie finančných inštitúcií by mohlo ešte viac podporiť rast kryptoaktív a zvýšiť tak riziká finančnej stability štandardného finančného, bankového systému. Samotné finančné inštitúcie by podľa správy mohli čeliť rizikám reputácie, pričom niektoré medzinárodné banky (vrátane bánk v eurozóne) už obchodujú a zúčtovávajú regulované kryptoderiváty, aj keď nemajú podkladové zásoby kryptoaktív. Trhové spravodajstvo naznačuje, že ostatné banky a finančné inštitúcie v EÚ majú záujem ponúkať služby úschovy, obchodovania a tvorby trhu s kryptomenami. ECB uviedla, že ak budú súčasné trendy rastu a integrácie kryptoaktív pretrvávať, tak budú predstavovať riziko pre finančnú stabilitu, pre možné používanie kryptoaktív, ako platobného prostriedku, budú mať dopad na efekt bohatstva, dôvery a expozície finančného sektora. 

ECB na záver správy zopakovala svoje stanovisko, ktoré už nejaký čas zastáva, že predmetné kryptoaktíva nie sú vhodné pre veľkú väčšinu bežných investorov a vyzvala regulačné orgány Európskej únie, aby „naliehavo“ zaviedli nové zákony upravujúce reguláciu kryptoaktív.

Kompletná správa je zverejnená na:

https://www.ecb.europa.eu/pub/financial-stability/fsr/special/html/ecb.fsrart202205_02~1cc6b111b4.en.html