Aké zmeny prináša IOTA?

Názov IOTA je odvodený od IoT = Internet of Things, čo je tzv. "koncept internetu vecí". IOTA si kladie za cieľ pripraviť technológie potrebné pre nadchádzajúcu éru, v ktorej sa k internetu pripoja okrem niekoľkých miliárd ľudí  aj "miliardy vecí" (zariadení). IOTA vznikla v roku 2016 a je  spravovaná nadáciou IOTA Foundation so sídlom v Nemecku.

IOTA funguje na báze vlastnej siete, ktorá namiesto blockchainu používa usmernený acyklický graf (DAG). Sieť IOTA sa volá "Tangle". Spôsob fungovania Tangle sa líši od blochckchainu hlavne tým, že tu neexistujú transakčné poplatky a celá sieť je navrhnutá s ohľadom na čo najväčšiu priepustnosť a rýchlosť. Neexistujú tu "ťažiari", transakcie potvrdí samotné zariadenie pripojené k sieti. Každý, kto chce odoslať transakciu, musí potvrdiť dve ďalšie transakcie. Preto čím viac zariadení/užívateľov sa k sieti pripojí a čím viac transakcií sa bude posielať, tým jej rýchlosť neklesá, ale naopak, rastie. Tento koncept je skutočne prelomový a žiadna iná kryptomena sa zrejme v rýchlosti a škálovateľnosti s IOTou nemôže porovnávať. 

Aktualizácia Chrysalis (IOTA 1.5), predstavuje krok IOTA Foundation zameraný na úplné prepísanie základného protokolu IOTA, pričom sa zohľadňujú skutočné potreby a požiadavky priemyselných partnerov a celého ekosystému. Táto aktualizácia je v skutočnosti taká veľká, že by sa tento upgrade IOTA mohol ľahko považovať za úplne nový krypto projekt. Pretože aktualizácia je veľmi veľká, tak od 21. do 28. apríla prebieha obdobie migrácie tokenov. Chrysalis je predovšetkým o prelomových zmenách, po ktorých IOTA bude pripravená pre priemysel, spoločnosti a jednotlivcov.

Tu je zoznam, ktorý sumarizuje najdôležitejšie častí aktualizácie Chrysalis:

• Zníženie potvrdzovacích časov z 2 minút na 10 sekúnd.
• Nahradenie podpisovej schémy WOTS podpisovou schémou Ed25519. Jedná sa o najbežnejšiu podpisovú schému v krypto priestore, ktorá znamená ľahšiu integráciu výmeny a umožňuje opätovne použiteľné adresy.
• Úplne nová peňaženka s názvom Firefly.
• Úplne nové, veľmi flexibilné knižnice pre vývojárov
• Prepnutie na model UTXO.
• Digitálne aktíva (NFT)

Aktualizácia Chrysalis umožní nasadenie mnohých ďalších projektov v ekosystéme IOTA. Jedným z nich sú napríklad aj NFT (Non-Fungible Token), ktorý si v súčasnom kryptopriestore získava veľa pozornosti. NFT sú jedným z prípadov použitia, ktoré rámec digitálnych aktív umožní v rámci protokolu IOTA. Ďalšími prípadmi použitia, ktoré rámec digitálnych aktív prináša sú takzvané digitálne dvojčatá (tokenizácia fyzických objektov / aktív v reálnom svete) a krypto aplikácie (napríklad peňaženky s viacerými aktívami). Predpokladá sa, že digitálne aktíva budú vydané v 2. alebo 3. štvrťroku tohto roku.

IOTA protokol inteligentných zmlúv (ISCP)

Zložité prípady použitia digitálnych aktív pre úplnú realizáciu si vyžadujú inteligentné zmluvy. Práve toto bude ďalšou veľkou zmenou. Inteligentné zmluvy (smart contracts) umožnia použitie v prípadoch, ako sú napríklad decentralizované burzy, trhy NFT a platformy likvidity. Na platforme Ethereum sa inteligentné zmluvy vykonávajú na prvej vrstve, čo znamená, že aktuálne trpia preťažením siete a vysokými poplatkami. Na rozdiel od Etherea bude protokol inteligentných zmlúv IOTA bežať na protokole druhej vrstvy. To znamená, že inteligentné zmluvy IOTA nebudú zaťažovať zvyšok siete, priemerné náklady na inteligentné zmluvy budú nízke a predvídateľné a zároveň bude možné ich používať aj pri mikrotransakciách. Očakáva sa, že protokol inteligentných zmlúv ISCP bude vydaný v Q3 alebo Q4 tohto roku.

Coordicide (IOTA 2.0)

Poslednou prekážkou IOTA pri riešení blockchainovej trilemmy je stať sa plne decentralizovanou. V súčasnosti sa konsenzus v sieti IOTA dosahuje pomocou centralizovaného špeciálneho uzla s názvom „koordinátor“. Kvôli úplnej decentralizácii musí byť koordinátor odstránený. Preto sa táto aktualizácia nazýva „Coordicide“. Cesta ku „Coordicide“ bola rozdelená do troch etáp: „Pollen“, „Nectar“ a „Honey. "Pollen" je prvý oficiálny testnet siete IOTA 2.0 a je aktívny od júla 2020. V tejto oblasti IOTA dosiahla veľký pokrok a v máji 2021 sa začne ďalšia etapa testovania siete IOTA 2.0. Druhá etapa s názvom "Nectar“ bude predstavovať kompletný verejne motivovaný testnet. Posledná a tretia etapa nazývaná "Honey“ je poslednou časťou mainnetu IOTA 2.0. Etapa „Honey“ bude obsahovať všetky moduly Coordicidu. Spustenie tejto etapy je plánované na Q4 tohto roku, ale s oneskoreniami, ktoré sú v krypto svete bežné, by nebolo prekvapujúce, ak by sa jeho konečný dátum posunul na začiatok roku 2022.

Jedným z veľmi dôležitých aspektov Coordicide, ktorý by sa nemal prehliadať, je implementácia „Mana“. Mana je systém reputácie, ktorý sa uzlom poskytuje za to, že poskytujú čestnú a dobrú službu v sieti. Mana má dvojitú funkciu. Jedná sa o nový mechanizmus ochrany IOTA 2.0. Ochrana „Sybil“ zabráni prípadnému útočníkovi získať nadmerný vplyv v sieti vytvorením viacerých identít. Kontrola preťaženia siete bude určovať, kto má schopnosť v čase preťaženia zapisovať do hlavnej knihy, čiže spracovávať údaje. Mana však nie je token. Mana má v sebe zapracovaný mechanizmus rozpadu, ktorým si uzly môžu udržať dobré skóre Many iba v prípade, ak budú v sieti pracovať čestne a podľa očakávaní. Ekonomický model, ktorý Mana vytvára je pre IOTA jedinečný. Je obdobou šírky pásma rádiových frekvencií. Pre predstavu napríklad ako držiteľ tokenu môžete prenajať svoju šírku pásma spoločnostiam, ktoré chcú využívať sieť IOTA, ale nechcú vlastniť tokeny, napríklad kvôli regulačným problémom. Spoločnosti, ktoré držia tokeny IOTA, vygenerujú Manu, a preto budú mať zaručenú časť šírky pásma siete (zaručená TPS - Transaction per second) v čase preťaženia. IOTA oproti štandardným ponukám iných projektov, keď sa počet mincí v sieti znižuje, ponúka firmám opak. Počet existujúcich tokenov (mincí) kryptomeny IOTA je od začiatku daný, neznižuje sa a nijako sa nemení a meniť nebude. Maximálna zásoba tokenov je už v obehu.

Ďalšími zaujímavými udalosťami, ktoré IOTA priniesla sú rozbehnuté partnerstvá, patenty a veľkosť budúceho trhu IoT (Internet vecí). IOTA sa pýši niekoľkými desiatkami špičkových partnerstiev so spoločnosťami ako Microsoft, Cisco, Volkswagen, Bosch, Huawei, Samsung, Siemens a ďalšími. Spoločnosť Cisco predpokladá, že do roku 2030 bude k internetu pripojených 500 miliárd zariadení. Každé zariadenie bude obsahovať senzory, ktoré budú zhromažďovať údaje, interagovať s prostredím a komunikovať prostredníctvom siete. Všetky tieto cenné údaje však potrebujú bezpečný spôsob, ako ich nemenne uložiť a ako s nimi obchodovať. To je presne to, čo IOTA umožní. Priemyselný internet vecí (IoT) by podľa spoločnosti Accenture mohol do roku 2030 priniesť do globálnej ekonomiky viac ako 14 biliónov amerických dolárov. Očakáva sa, že globálny trh IoT dosiahne do roku 2026 hodnotu viac ako 1,3 bilióna amerických dolárov, čo je trh, ktorý zároveň medziročne exponenciálne rastie. Možno si len predstaviť, aká by mohla byť cena IOTA, ak by sa stala chrbticou tejto ekonomiky strojov. Jedným z aspektov, ktorý je v tejto oblasti dôležitý je zároveň stať sa globálnym štandardom. Nadácia IOTA Foundation pracuje na dosiahnutí tohto cieľa spolu so skupinou Object Management Group už niekoľko rokov. Samozrejme, aby sa umožnili všetky prípady použitia IoT, tak IOTA potrebuje, aby bola zabudovaná do všetkých zariadení. Práve na tomto spolupracuje so spoločnosťou STMicroelectronics, globálnym lídrom v oblasti polovodičov, ktorý je dodávateľom zákazníkov ako Apple, Bosch, Cisco, HP, Samsung, Sony a iný. Ďalšími prípadmi využitia internetu vecí (IoT) sú energetický manažment, inteligentné siete, monitorovanie zdravia, sledovanie dodávateľského reťazca, inteligentné mestá a autonómne vozidlá. K aktuálne zaujímavému praktickému využitiu siete IOTA patria snahy o tzv. "Smart Cities" (inteligentné mestá), napríklad mestá Haarlem (Holandsko) alebo TaiPei (Taiwan), ktoré chcú vydávať digitálne občianske preukazy na báze IOTA/Tangle.

Zdroj: IOTA