5 krajín s rekordnou infláciou.
Hyperinflácia je v princípe veľmi rýchly rast cien. Jedným z dôvodov tejto inflácie je nekontrolované tlačenie peňazí. To znamená, že vláda tlačí obrovské množstvo peňazí na zaplatenie svojich výdavkov. Následný rýchly rast cien vedie k znehodnoteniu národnej meny a vzniku deficitu. Výsledkom je, že miestne obyvateľstvo začína hromadiť tovar, ktorý je ešte vzácnejší a nákladnejší, peniaze sa znehodnocujú, finančné inštitúcie bankrotujú a nakoniec ekonomika krajiny kolabuje.
Venezuela
Juhoamerická krajina je na čele rebríčka krajín s najvyššou infláciou už niekoľko rokov. Venezuela je momentálne absolútnym rekordérom v oblasti hyperinflácie. V dôsledku vážnej hospodárskej krízy bola v roku 2016 Venezuela postihnutá devalváciou a hyperinfláciou. Spotrebitelia chodili nakupovať potraviny doslova s vrecami peňazí, a tak sa niektorí maloobchodníci rozhodli, že bude jednoduchšie peniaze vážiť ako počítať. V roku 2018 venezuelská inflácia dosiahla vrchol a to až 1,7 milión percent. Vďaka tomuto výsledku sa Venezuela stala jednou z troch krajín s najvyššou infláciou vo svetových dejinách. Ekonomická katastrofa vo Venezuele sa začala štátnou kontrolou nad hodnotami tovarov a prudkým poklesom cien ropy, čo viedlo k bankrotu štátnych ropných spoločností. Vláda v rámci zvládania krízy začala tlačiť nové peniaze, čo viedlo k ešte prudšiemu zvýšeniu cien, nezamestnanosti a kolapsu HDP. Podľa Venezuelskej centrálnej banky bol k 25. januáru 2021 oficiálny výmenný kurz národnej meny voči americkému doláru 1.786.690,- bolívarov. Pol kila bieleho chleba vo Venezuele stojí v priemere 1,97 dolára. Z hľadiska miestnej meny je to viac ako 3,5 milióna bolívarov.
Zimbabwe
Napriek tomu, že medziročná inflácia spotrebiteľských cien v Zimbabwe klesá už piaty mesiac po sebe, je africká republika z hľadiska hyperinflácie stále v TOP 5. V júli 2020 krajina stanovila rekordný nárast cien, ktorý vyskočil na 837,53%. Infláciu sa podarilo utlmiť zavedením menových aukcií, ktoré priniesli stabilitu na menovom trhu. Na konci roku 2008 bola hodnota 1 dolára viac ako 2,6 bilióna zimbabwianskych dolárov. Pre porovnanie - v roku 2005 mal jeden americký dolár hodnotu 10-tisíc ZWL. Vtedajšia kríza takmer zničila zimbabwiansku ekonomiku, zrútila HDP a zvýšila ceny potravín. Napríklad, v tom čase stál chlieb 10 miliónov miestnych dolárov.
Sudán
Sudán zažíval ekonomickú nestabilitu od 70. rokov do polovice 90. rokov, sprevádzanú vysokou mierou inflácie (v priemere okolo 29%). Vláda v tomto období uskutočnila niekoľko reforiem, ktoré stabilizovali situáciu v krajine a ktoré viedli k devalvácii národnej meny, kontroly cien, dovozu a vládnemu prideľovaniu zdrojov. Tieto snahy boli väčšinou neúspešné a od roku 1991 do roku 1996 v krajine vznikla až trojciferná inflácia. V roku 1990, keď sa plukovník Omar al-Bašír dostal k moci vojenským pučom, čelil Sudán deflácii -0,87%, ktorú v roku 1991 nahradila inflácia 123,58%. Tento anti-rekord sa udržal až do nového maxima 212,3% v septembri 2020. Ďalší skok spôsobil rast cien potravín a dopravy. Od roku 2019 sa Sudánska vláda sa snaží oživiť ekonomiku, ktorá čelí obrovskému rozpočtovému deficitu a rozsiahlemu nedostatku základného tovaru. Podľa posledných údajov spoločnosti Numbeo sú priemerné náklady na jednu libru bieleho chleba v Sudáne 1,33 USD. V miestnej mene je to 73,27 sudánskych libier.
Libanon
V októbri minulého roku dosiahla miera inflácie v Libanone historické maximum 136,8%. Mierny pokles, ktorý nasledoval v novembri, na 133,5%, naďalej udržiava Libanon na vrchole krajín s hyperinfláciou. Rast cien prebieha na pozadí hlbokej finančnej, hospodárskej a politickej krízy. Viac ako polovica obyvateľov Libanonu žije pod hranicou chudoby a desaťtisíce ľudí prišli o prácu. Ceny potravín v Libanone sa od októbra 2019 zvýšili „takmer trojnásobne“, čo je podľa OSN nárast asi o 174%.
Južný Sudán
Táto krajina čelila v októbri 2016 viac ako 800% hyperinflácii, ktorá potom v roku 2017 poklesla na 118%. Tomu predchádzalo financovanie vládnych výdavkov prostredníctvom pôžičiek od centrálnej banky a zahraničných zdrojov s využitím termínových kontraktov na ropu. Po niekoľkých desaťročiach občianskej vojny so Sudánom žije obrovské množstvo obyvateľov pod hranicou chudoby. Podľa Svetovej banky žije 66% obyvateľov Južného Sudánu z menej ako 2 dolárov na deň a prevažná väčšina miestnych obyvateľov je závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve a humanitárnej pomoci. Južný Sudán má asi 10 tisíc kilometrov ciest, ale iba 2% z nich sú spevnené. Elektrinu vyrábajú pomocou drahých dieselové generátorov a má k nej prístup menej ako 2% populácie. Okrem toho je v krajine nedostatok pitnej vody, a to aj napriek skutočnosti, že Južný Sudán je jednou z najbohatších poľnohospodárskych oblastí v Afrike s úrodnými pôdami a bohatými zásobami vody. Podľa posledných údajov z Numbeo stojí libra bieleho chleba v Sudáne v priemere 2 doláre. V miestnej mene je to 110 juhosudánskych libier.
Ako vidíme z vyššie uvedených príkladov, neefektívne vedenie krajín, nestabilná spoločensko-politická situácia vedú k vysokej inflácii. Pokus o zlepšenie situácie tlačením peňazí a reguláciou cien vedie mnoho štátov k ekonomickým katastrofám, nedostatku potravín, základného tovaru, zvýšeniu nezamestnanosti a zhoršeniu kvality života.
Okrem piatich vyššie spomenutých republík patria do TOP 10 krajín s najvyššou infláciou aj Surinam (56,4%), Irán (44,8%), Argentína (36,1%), Angola (25,1%) a Kongo (23,4%)